Robert Fulghum je môj obľúbený autor, jeho knihy sú veľmi milé. On videl pri zbieraní lístia príbeh, tak ho napísal. A je to veľmi vydarená poviedka.
Sú ľudia, ktorým sa páči, že sa dokážem nadchnúť pre niečo a tá vášeň ma dlhodobo drží. To mám od Roberta Fulghuma. Zaujala ma jedna poviedka, ktorá sa volá John Pierpont. Pokiaľ máte chuť, prečítajte si ju na tomto odkaze.
Je to poviedka o človeku, ktorému sa nič nedarilo. Nič v živote nedokázal a zomrel ako neúspešný človek. Keď som tu poviedku prvýkrát čítal, bolo mi ho ľúto. V 19. storočí sa toho toľko udialo, dokonca aj v tej Amerike. On skúšal hocičo, bol právnik, učiteľ, obchodník a kadečo iné. V ničom neuspel.
V poviedke som prišiel k vete. „John Pierpont napísal Roľničky“. Mňa to celého úplne obmäkčilo a celého si ma to podmanilo. Roľničky! Zrazu si človek spomenul na to, čo všetko tá pesnička pre mňa znamená. Usmievam sa spomienkami na guľovačky a teplé kakao, keď som prišiel ako malý hastroš domov úplne mokrý od snehu.
Aké to bolo potom sklamanie, keď som zistil, že Roľničky napísal James Pierpont. Skutočný príbeh, ako vznikli Roľničky, je ešte väčším sklamaním. Robert Fulghum sa vo svojej poviedke pomýlil. (Roľničky zložil jeho syn Johna Pierponta, James Pierpont.)
Nič to nemení na fakte, že poviedka je nádherná a veľmi ľudská. Myslím, že si z odkazu Johna Pierponta a Roberta Fulghuma môžeme niečo vziať. Aj my v sebe máme svoje Roľničky, príbeh, iskru, úsmev, skrátka čokoľvek, čím vieme niekoho druhého potešiť. Prečo taký potenciál len tak premárniť?
PS: poviedka sa nacházdza v tejto knihe: https://www.martinus.sk/?uItem=3725&z=81XMBP&utm_source=z%3D81XMBP&utm_medium=url&utm_campaign=partner
PPS: tu je PDF: https://nicehoseneboj.cz/domains/nicehoseneboj.cz/wp-content/uploads/2018/05/Fulghum-U%C5%BE-ho%C5%99ela-kdy%C5%BE-jsem-si-do-n%C3%AD-lehal.pdf
