Andrássyho palác je miestom, kde zvykne hocikto tráviť dlhé chvíle. Chodia doň deti, dospelí a určite aj dôchodcovia. Všimol som si v ňom aj neslovensky hovoriacich ľudí. Andrássyho palác stojí na Hlavnej ulici, blízko pri fontáne zo znameniami. Blízko pri Jalte. (pamätný dom košického richtára Jána Bocatia)
História Andrássyho paláca je príbeh, ktorý sa začal písať roku 1899. V spomínanom roku bol paláca postavený. Na streche bol tiež pribitý erb, ktorý vidno dodnes.
Jeho prvý majiteľ bol Dionýz Andrássy. Palác si mohol dovoliť a vďačne sa oň podelil. „Medzi jeho prvých nájomníkov patril aj Alojz Szálassy, ktorý na prízemí v auguste 1899 zriadil kaviareň.“(Kolcun, M., 2003, str.94)
Kaviareň sa pomaličky začala rozrástla a navštevovali ju slávni ľudia. V roku 1910 do nej zašiel aj maďarský básnik Endre Ady. Problém bol ten, že zákazníci chceli ostávať v cukrárni do nocí, ale chýbalo osvetlenie. V roku 1911 mala cukráreň osvetlenie.
Skončila sa druhá svetová vojna a v Andrássyho paláci nebola cukráreň, ale obchodný dom Hornád. Mal úspech do roku 1968. Vtedy Košičania postavili Prior (terajšie Tesco) a z Andrássyho paláca sa stal Dom potravín. Ten si pamätám aj ja. Kedysi to boli pre mňa najlepšie lahôdky. Pokiaľ ma neprišli otravovať jehovisti.
No a čo je dnes? Od roku 1998 sa z neho stala opäť najväčšia cukráreň v Košiciach. Známa, chutná cukráreň AIDA. Nepoznám Košičana, ktorý by AIDU nenavštívil. Pamätám si časy, keď sme počas strednej školy chodili do nej so spolužiakom Tomášom.
Chodím do paláca si zamaškrtiť. Veď keď Košice sú najstarším mestom v Európe, čo majú erb, sú aj šľachticom. A jeho obyvatelia tiež. A keďže mesto by bez ľudí nebolo mestom, šľachticom som i ja. Možno mám i modrú krv.
Ktovie čo ešte skrýva moje rodné mesto. Snáď sa to dozviem, keď niekedy navštívim Kolcunove potulky. Škoda, že som na nich ešte nebol. Snáď pôjdem na tie marcové. Zdroj : Kolcun, Milan : Potulky mestom Košice, Košice : Osvit Harlequin s.r.o, 2003 str.94. ISBN 80-89054-12-9
