Myslel som na pár knižiek, ktoré som prečítal. Na niektoré som sa usmial, pri niektorých sa mi zarosili oči, ale pár ich je veľmi humorných. Vždy, keď mi je smutno, pohladí ma útla kniha pozbieraná učiteľskými skúsenosťami, láskavým židovským humorom a abusrdným študentom. Pan kaplan má třídu rád.
Leo Rosten je americký spisovateľ poľského pôvodu. Svojho času sa živil ako učiteľ angličtiny pre prisťahovalcov. Istým spôsobom to bola nádherná cesta k tvorivosti a k jeho najvýznamnejšiemu dielu.
Jeho dielo „Pán kaplan má třídu rád“ v sebe nesie príbeh niekoľkých ľudí, ktorí nemajú nič spoločné. Pokiaľ nezačnú chodiť do večernej školy. Ide o príbehy prisťahovalcov, ktorí sa chcú naučiť angličtinu. Škola však nie je jednoduchá ani pre študentov, ani pre učiteľov. Nielenže musia študentov opravovať v správnej výslovnosti alebo gramatike, ale aj vo vlastných anglických reáliach. (Teda to, že také neexistujú.)
Učiteľ sa volá pán Parkhill a mal by dostať Nobelovu cenu za trpezlivosť. Prečo by som ho nominoval na Nobelovu cenu? Dôvodom je veľmi pilný, pracovitý, ctižiadostivý, ambiciózny študent poľského pôvodu: Hyman Kaplan.
Hyman Kaplan je neuveriteľná osobnosť, ktorú ani nebudem charakterizovať. (Ono sa to ani nedá.) Jeho vyjadrovacie schopnosti, prejav a hlavne gramatika pôsobí neraz záchvat smiechu. Ja ho milujem hlavne kvôli absurdite. Rozdiel medzi nami je ten, že je absurditu veľmi rád spôsobujem a potom sa bavím na tom ako sa ľudia smejú. Pán Kaplan k absurdite príde úplne náhodne, všetci sa bavia a on sa rozčuľuje, čo to má znamenať.
Nečítajte tú knihu v MHD. Budú vás považovať za bláznov. Začnete to čítať, zavriete knihu a rehocete sa z toho, či niekto ako Hyman Kaplan existuje. Tá kniha je presolená nádherným židovským humorom.
Pán Kaplan je veľmi dobrý človek, ktorý svoje skutky myslí mierumilovne. Osobne si ho predstavujem ako zavalitého pána v obleku, ktorý všetko vyrieši a každý sa naň môže spoľahnúť. Keď si sadne do lavice, začne si získavať okolie zvedavými očami a nejdem učiteľ by ho s láskou učil. Je cieľavedomý, snaživý, nikdy nechýba, stále píše úlohy. Na druhej strane….no, to si prečítate.
Čítal som preklad Antonína Přidala a odtiaľ je aj pár ukážok nižšie.
Pár vecí, čo som si zapísal z knihy: (píšte mi ďalšie do komentárov)
1) Šorš Važinktn bol pervočídní hérdina.
2) Ako by charakterizoval svojho brata? „Už to mám! Pervočídní slovo! Stopercentní! Velkolebý! Tákovy slóvo! Fojstklás!“ – to slovo bolo: „Spanilomyselný“
3) Dvojbodka (alebo česky dvojtečka) bola v slovníku pána Kaplana ako „Dvojčepuntik“
4) Mě je jedno, gdyž půknu, Já mám čídu rád.
PS: A čo slečna Mitnick?
PPS: Čítali ste aj Jidiš pro radost?
Obrázok: https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/I/51BSYtTpyYL._SX307_BO1,204,203,200_.jpg
