Pozeral som sa po knihách a objavil niečo, čo som nevidel strašne dlho. Pohladil som knihu a na rukách mi ostal prach. Prach všetkých tých rokov, čo som sa s Rollandom nevidel. Ihneď som sa ponáhľal na tú stranu, kde Lucia prosí od Petra fotografiu, keď bol malým chlapcom.
Rolland je nádherne filozofický a neraz som sa v ňom našiel akoby mi čítal myšlienky. Napríklad, keď píše o Lucii. Ktorá žena nechce vidieť svojho milenca ako malého chlapca, aby ho mohla objímať, upravovať a vytešovať sa, čo sa už naučil. Keď sa na to pozriem ako chlap, vždy som s nesmiernou radosťou ukázal svoju detskú fotku niekomu, do koho som bol zamilovaný. Je to nádherný pocit, hlavne, keď v tej fotke vidí malého šantivého výtržnika, ktorý strúha jednu lotrovinu za druhou. Musím sa usmievať, čo všetko som povymýšľal, keď som ukazoval svoje detské fotky. (Ako sa Martin hrá na pirátov a ako si v otvorenom atlase cestuje po celom svete.) Medzi nami, tohto som sa nikdy nevzdal.
Prvýkrát som Petra a Luciu čítal, keď som mal 18 rokov. V Košiciach nádherne snežilo a ja som otvoril knihu. Hneď som sa usmial, keď som si prečítal, že mám Hamletovskú dušu. Fascinoval ma príbeh a strašne som si prial, aby obaja tú vojnu prežili, vzali sa a mali kopec detí. Medzi nimi je nádherný príbeh lásky a vzájomneho porozumenia. Ľudia občas potrebujú, aby ich niekto dokázal vypočuť. Lucia ho čaká, túži po jeho fotke, pozerá sa mu do očí a cíti pocit bezpečia.
Zamilovanosť, ktorá ich pohltila, je nádherná. Pocit vzájomného chvenia sa, keď sa odvážia chytiť jeden druhého za ruku.
Keď som to čítal, túžil som toto všetko zažiť, teda samozrejme okrem toho, aby bola vojna. Veril som im, prial som im to a plakal na konci asi ako každý 18 ročný človek, keď dielo čítal.
Aké bolo stretnutie po rokoch? Peter a Lucia je kniha, ktorá ma vždy chytí za srdce a objaví sa ako každá zamilovanosť. Príde z ničoho nič a vždy tam, kde ju nečakám. Pohladí ma, ukáže mi, čomu mám veriť a každá prečítaná veta mi hovorí, že som mal kedysi 18..
Prvýkrát som knihu čítal na strednej škole. Potom som ju objavil v pražskom antikvariáte za 10 KČ. (Ani tomu svatému si nepoviem spomenúť, kde to bolo.) Jedného dňa som si spravil výlet z Prahy do Tábora. Balil som si veci do ruksaku a omylom som si tam hodil Petra a Luciu. To bolo prekvapenia v celom vlaku. Bolo to pár mesiacov po štátniciach, čítal som si knihu a pozeral sa po tom kraji od Benešova smerom dolu. Opäť som našiel tie nádherné súvislosti.
Tretíkrát som ju vyhrabal v knižnici doma. Začal som si ju listovať a hneď aj čítať. Keď som to čítal prvýkrát, zaujímal ma príbeh. Teraz po niekoľkých rokoch ma zaujíma viac Rollandova filozofia. To všetko, čo opisuje a k čomu všetkému mal vzťah.
Začal som to opäť po niekoľkých rokoch čítať a pozerám sa na oboch s iným pohľadom. Súvisí to s tým, že aj ja som svoju „Luciu“ spoznal. Ďalším dôvodom je ten, že Rolland je nádherný učiteľ a jeho mať ako spoločníka na ceste s poloprázdnym ruksakom, je vždy dobré znamenie. Keby som šiel s Rollandom niekam po lese, určite by sme si spravili oheň, otvorili Shakespeara a rozprávali sa o ňom. No a keďže je to Francúz, dostal som chuť na francúzske víno a niekoľko strán v Petrovi a Lucii.
Čo tá moja „Lucia“? Nevolala sa Lucia, ale inak. Keď chodím hrať futbal, zájdeme do jedného hostinca. Šenk sa nachádza blízko miesta, kde som s „Luciou“ zažil nádherný piatok pred niekoľkými rokmi. Vonku mrzlo, držali sme sa za ruky a ani jeden z nás sa neponáhľal domov. Čítali sme názvy ulíc, došli pešo k ulici Dr. Kostlivého a skúmali, čo sa nachádza v otvorených oknách.
Čítali ste Dobrý človek ešte žíje?
