Už od začiatky knihy cítiť akési vzrušenie,mráz mi behal po chrbte. Dostal som sa na začiatok roku 1945. Celé nacistické Nemeckosa pomaličky rozpadá, no musia za sebou hladiť stopy. Začínajú hromadnépopravy, strácajú sa pomaličky svedkovia. Nikto predsa nesmie prezradiť akézverstvá sa na ľuďoch diali.
Štyria chlapi sú už dávno zmierení so svojimosudom. Všetci vedia, že príde smrť. Nikto z nich nečaká nič iné. Snyo slobode už dávno nemávajú a ich život je len zo dňa na deň.Zaujímavou postavou je profesor. Nikdy neučil, len kamaráti v lágri si hotak nazvali, pretože bol múdry. Bol kníhtlačiar a svojmu remeslu veľmidobre rozumel.
Autor pripísal do príbehu nového väzňa, menomJozef. Chlapec, vysokoškolák, ktorý sa dostane do lágru „náhodou.“ Kým štyriakamaráti (poručík, profesor, Záriš a Zeman) sú v koncentračnom táboreako politickí nepriatelia, Jozefa zatkli kvôli jeho menu. Mal židovsképriezvisko, ale židom nebol. Všetkých štyroch chytili ako partizánova pomocníkov v SNP.
Jozef sa nevie zmieriť nad ničím. Bojí sakaždého rána a má pocit akoby bol v pekle. Každý zo štvorice kamarátov jeuž na niečo zvyknutý. Jozef si nechce zvykať, nevie sa s tým zmieriť.Časom pochopí, že Dostojovského výrok „Človekje podliak, privykne na všetko.“ platí aj pre neho. A privykne si ajna to, že čísla sú dôležitejšie ako ľudia.
A čo Antigona? Antigona sa v tejtodráme volá Tonka. Dievča, ktoré verí v lepšie dni a stále čosidonesie ľuďom, ktorí to potrebujú.
Ešte jedna postava je v diele dôležitá.Nemá dušu, žiadne činy, iba telo. Polly, človek, ktorého na začiatku knihyzabijú. Antigona sa rozhodne Pollyho pochovať.
V diele vystupuje aj staroveká Ismene.I tu je sestra Antigony, ale nie pokrvná. Majú rozhovor o Pollyma Tonka svoju grécku sestru prosí o pomoc. Dalo by sa povedať, že ichrozhovor je veľmi podobný ako pri Sofoklovi. Dokonca rovnaký, akurát slová súvymenené. Až tu som si uvedomil, že proti čomu šla Antigona Sofoklovaa proti čomu šla Karvašova Antigona. Obom šlo o to isté, akurát stálesa nato inak dívame.
Obe chcú pochovať človeka, ale obe súv inom prostredí. Ak mám byť úprimný, Peter Karvaš ma dostal do väčšiehostrachu ako Sofokles. Ako končí kniha? Prečítajte si.
Mohol by som charakterizovať ešte ďalšiepostavy, ale aj tak si v nich nájdete, čo potrebujete. Nemusím písaťo skutkoch esesákov, akými boli Krone a Stroch. Ich činy hovoriao tom, čo nosia vo svojom srdci.
Knihu zoženiete v knižnici, azdav každej.
Na záver ešte niekoľko výrokov:
„Apel jezáklad sveta.“
„Čo smemy proti číslam?“
„Nikohoa ničoho sa tak nebojím ako strachu.“
