Slovo advent pochádza z latinského slova „adventus", čo znamená príchod. V kresťanskom výklade to pochopiteľne znamená príchod narodenia Krista. Opäť sa narodí Ježiš, opäť budeme počúvať príbeh o Alžbete a Márii. O Zachariášovi a Jánovi Krstiteľovi.
Ja si myslím, že to nie je iba obdobie príchodu Krista. Ale aj na príchod Vianoc ako takých. Na príchod Mikuláša. Opäť si budeme rozprávať príbeh o nejakom človeku, ktorý bol chudobný. Nemohol uživiť svoje dcéry, tak sa rozhodol, že z nich spraví prostitútky. Veľmi to dojalo istého človeka, ktorý im dal pod okno peniaze, aby zachránil devy. A potom vznikol ten zvyk, že si dávame sladké odmeny do čižiem. Je pochopiteľné, že štedrý darca sa volal Mikuláš.
Ďalší zvyk, ktorý sa udržiaval a možno sa udržiava aj dodnes je kdesi v Podšumaví. Deti a dospelí si vyrobia trojrohé sviečky a chodia s nimi po dedinách. Povráva sa, že sviečky sú pripravené pre duše z raja, aby sa k nim šli ohriať.
História adventu sa začína písať niekedy v 2. polovici 4. storočia voľakde v Španielsku. Prvé písomné dokumenty o advente naliezame niekedy v 5. Storočí, menom biskupa Perpetua z Tours. Mesto Tours netreba nijako predstavovať, hlavne Martinom. (317-397)
Advent bol miestom pokánia a dobrých skutkov, čo sa v niektorých dodržiava aj dodnes. Za seba to nemôžem povedať, lebo som hriešna, pažravá, nenásytná, pahltná, hltavá, žravá, chamtivá, vydridušská, nenažraná sviňa. (No, toľko z mojich dobrých vlastností.)
Do časti rímskej liturgie sa advent dostal v priebehu 6. a 7. storočia. Niektoré jazyky sa zhovárajú, že advent sa začal skoro všade inak. Niekde to bolo 15 dní pred koncom roka, inde už od sv. Martina. Možno to tak trochu súvisí aj s pranostikou, keď sanctus Martinus behal na bielom koni a roznášal tým sneh.
Súčasťou adventu je okrem iného aj adventný kalendár. Určite to poznáte. Ja už adventný kalendár nedostávam, ani sa nečudujem, vzhľadom na svoju predchádzajúcu spoveď. Pôvodne ale adventný kalendár nebol o sladkostiach.
Začiatkom 20. Storočia Mníchovčan Gerhart Lang začal adventné kalendáre tlačiť. „Když v roce 1908 nápaditý mnichovský měšťan a majitel prosperující tiskárny na vlastní náklady vytiskl vystřihovací kalendář s názvem V zemi Ježíškově, nechtěně tím vytvořil krásný a dodnes velmi rozšířený vánoční zvyk: dávat malým dětem o prvním adventním dni dárek- adventní kalendář. Praotec prvních adventních kalendářů byl sestaven ze dvou listů papíru. Na jednom bylo v malých okénkách vytištěno 24 básniček, na druhém odpovídající počet vánočních obrázků. Úkolem obdarovaného dítěte bylo vystřihnout každý den jeden obrázek a nalepit ho k příslušnému textu. O Štědrém večeru se před dětskýma očima objevila vánoční krajinka." (Vavřinová, 2000, s. 25-26)
Okrem adventných kalendárov sa súčasťou adventu stali aj adventné vence. Všetko začalo v nedávnej histórii, v prvej polovici 19. storočia. Prvou písomnosťou o adventnom venci je správa z roku 1838. Všetko údajne začalo teológom Johannom Heinrichom Wichernom. Spravoval sirotinec a jedného dňa zavesil veniec vyrezaný z dreva nad dvere. Pod to dal pokladničku, aby voľajaká dobrá duša do nej hádzala peniaze pre deti. Aby prilákal pozornosť, zapálil každý deň nad vencom sviecu.
„Ze severního Německa se zvyk rozšířil do dalších krajů především zásluhou evangelického hnutí mládeže. Mezi dvěma světovými válkami pronikl za hranice německy hovořících zemí. Adventní věnce se už vyřezávali nejen ze dřeva a barvily na zeleno, ale zhotovily se také ze zelených větviček jehličnanů. Živé adventní věnce symbolizovaly věčný život, který věřícím přislíbil Ježíš Kristus. Kruhový tvar vyjadřoval jenotu společenství lidí a Boha, plamen svíček připomínal Krista jako světlo ozařující plamenem lásky každého člověka." (Vavřinová, 2000, s. 28)
A o adventných sviečkach mi povedzte Vy.
Literatúra:
VAVŘINOVÁ, V. 2000. Malá encyklopedie Vánoc. Praha : Libri, 2000. 276 s. ISBN 80-85983-81-8.
