Kedysi dávno sa ľudia chválili, že majú prekrásnuvežu. Tá veža mala mnoho tajomstiev. Strážca mnoho problémov. Jedného dňa tamuskladnil mnoho peňazí. Požiadal ho o to nejaký vojvoda. Keď sa niečostratí, strážca príde o hlavu.
Tak si strážca chránil poklad ako len mohol.Povráva sa, že aj drakovi odťal hlavu. Strážca si ľudí vážil a tí sivážili jeho. No nie všetci boli dobrí. Našiel sa tú aj pastier. Pastier, ktorýnepásol len ovce. Pásol hlavne svoje telo. Podľahol dvom veľkým zlobám ľudstva.Pálenke a peniazom.
Z peňazí sa rýchlo kúpila fľaška, ktoránaplnila pastierove šťastie. Problém bol v tom, že pastier rýchlo peniazeminul. A telo si pýtalo svoje pokušenie. I jedného dňa riekol pastiersynovi : „ Počuj Noro! Veď ten strážcamá vo veži peniaze! Ukradneme mu ich.“
Pastier utekal ako blázon so synom ku veži. Syn sazhováral so strážcom a pastier si ukradol peniaze. Znova tak žili, znovasi poplatili dlhy a užívali si pálenky ako len mohli. Strážcovi bolo beda.Neprišiel o hlavu. Odsekli mu ruku a namočili mu ju do smolu. Vtedyho napadla myšlienka.
Smolu vymenil miesto peňazí. Peniaze dal ku smole.Urobil to tak šikovne, že ak by sa niekto chcel dostať pre peniaze, spadol bydo smoly. Noro a jeho otec, pastieri sa pobrali znova. V noci sapobrali a pastierskym krokom sa pohybovali mestom. Obaja zacítili krčmu,no odolali jej. Peniaze boli dôležitejšie. Už boli pri veži. Otec vliezol dnua hltal peniaze očami. Noro, pripravený zasiahnuť, začul krik : „Chlapče, beda mi! Ja som vliezol do smolya teraz mi iba hlavu vidno. Hanba nám! Odsekni mi hlavu!“ Chlapeckonal. Nechcel, aby ľudia vedeli, kto je zlodej.
Domov prišiel z prázdnym vrecom. Dievčatáplakali. Ich slzy tiekli dlho, predlho. Možno plačú dodnes.
Noro nepovedal nikomu nič. Nezverilsa ani svojej najlepšej kamarátke, fľaške. Strážca však chcel vedieť, kto muukradol peniaze. Vedel, že v smole je človek. Nevedel však, kto to je. Norootcovu hlavu hodil kamsi do poľa.
Strážca sa rozhodol, že vinníka potrestá. Ako všaknájsť vinného? Poradila víla. Poslúchol ju a tak sa rozhodol, že potrestárodinu, kde počuť plač. A tak vojaci hľadali a našli. Našlidievčence, čo svojim plačom kropili svoj dom, svoju záhradu.
Noro sa vracal z krčmy a pred domomvojaci. Netušil však, že posledný krát vidí svoje sestry. Začal sas vojakmi biť. Nebili ho dlho, lebo rýchlo skončil v hladomorni. Nadruhý deň Noro visel. Jednoruký strážca kruto trestal zločiny. A tá krádežby sa nemusela stať keby pastierom nezachutila pálenka.
Krásne Vianoce a nech vám pribudne podstromčekom to, čo si zo srdiečka prajete.
