Je to s nami ľuďmi divné. Neustále sa ponáhľame za niečím, čo je možno nedosiahnuteľné. Ale počas toho stresu a naháňania sa za všetkým možným príde také zastavenie. Skrátka a dobre, zistíme, že máme chvíľku času. Nemáme čo robiť takú hodinu a tak si vyberieme program. Buď myslíme na hlúposti a analyzujeme si v hlave všetko možné, čo nikam nevedie. Alebo sa podujmeme na nejakú poznávaciu prechádzku.
Mne sa to stalo včera, vystúpil som z metra a šiel sa poprechádzať po pražskom starom meste. Aspoň vám napíšem takého malého sprievodcu.
Kráčal som po židovskej Prahe, kde ma čakali synagógy, Golem a jeden antikvariát. Židovská Praha je krásna. Niekde tam po nej behá Rudolf II. a hľadá Golema a rabbi Jehuda Löw vyrába bytosť z hliny, ktorá má pomáhať ľuďom. Rudolf bol ale svojský panovník, vždy chcel poklady. Ale či bol Golem poklad? Nuž, posúďte sami: http://www.golem-trading.cz/legenda/
Kráčam po židovskej Prahe a z jedného domu na rohu vychádza mladý Franz Kafka. Prichádza za ním aj jeho verný priateľ, kvôli ktorému sa Franz stal slávnym spisovateľom. Franz bol dôležitým človekom pre literatúru. Vždy som ho vnímal ako veľmi citlivú osobnosť, možno aj preto sa mi svojim Procesom a Premenou zblížil. Ak chcete o Franzovi vedieť viac, skúste tu: http://www.verakoubova.net/cz/SlovaKPoslechu/AJaVlastne.html?from=/cz/SlovaKPoslechu/Index.html;
Vychádzam zo židovskej Prahy a pozerám sa na chrám sv. Mikuláša. O tom kostole neviem nič, teda niečo predsa. Keď som čítal Poláčkov román Muži v offsidu, Eman sa v ňom ženil. Karel Poláček je jedným z najhumornejších českých spisovateľov, akých som čítal. (Hneď po Jaroslavovi Haškovi.) Bol výnimočný muž, takto naň spomína jeho dcéra: http://www.holocaust.cz/cz2/resources/ros_chodes/1999/05/otec_polacek
Pozerám sa ďalej a vidím Tynský chrám. Čakám na bezhlavého templára, ktorý podľa legendy žije a túla sa Prahou. Chudák, nemôže sa napiť ani toho dobrého českého piva. V Tynskom chráme je inak pochovaný Tycho de Brahe. O ňom viac sem: http://tycho-brahe.navajo.cz/
Kráčam po Staroměstském náměstí. Pozerám sa na radnicu a na tie krížiky. V roku 1621 tu boli popravení „nepriatelia štátu." Medzi nimi aj Ján Jesenius, ale o ňom viac sem: http://www.klml.cz/referaty89/klara_andrascikova_1.pdf
Na Staroměstskej radnici je ešte busta Jana Želivského. Bol osobnosťou v husitskej revolúcii. Mistr Jan Hus bol pre neho veľkým učiteľom. Želivský hlásal svoje učenie v chráme Panny Marie Sněžné. O Želivskom: http://www.husitstvi.cz/ro43.php
A čo moje oči nevidia, keď zabočím doprava? Predsa Orloj. Človek keď pozerá po turistoch ako hľadia na Orloj, smeje sa z toho. Postavil ho mistr Hanuš a aby nikomu neprezradil svoje remeslo, pražskí radní ho oslepili. Viac o tom tu: http://www.orloj.eu/cs/orloj_drevene_sochy.htm
Prechádzam ďalej ku Karlovmu mostu. Karlova ulica je plná turistov, ale naľavo je dom. Dom, kde býval Johannes Kepler. Ten dom je pre Prahu veľmi dôležitý a takisto aj pre astronómiu. V ňom prišiel na prvý zákon pohybu nebeských telies. Viac o Keplerovi (ale nielen o ňom) http://www.inext.cz/astrologician/staroast.htm (odporúčam sa pohrať kódovaním.)
Poberiem sa na Karlov most a ten bol postavený veľmi dávno. Ale o ňom sa mi už nechce písať, ostatne som o ňom písal sem: http://slovenskyarchivar.pweb.sk/article.php?url=karlov-most
No a pod Karlovým mostom sa nachádza vodník. Je to najpodivuhodnejší vodník, akého poznáme. Fajčí fajku a zbiera hrnčeky už dávno. Má mnoho hrnčekov z tridsaťročnej vojny, či z roku 1848, ale o tom niekedy nabudúce.
No a je po malej túlavej prechádzke.