Jeho knihy sú poetické, plné myšlienok. Pre mňa je otec Malého princa človek, ktorý nikdy nezabudol na tie najkrajšie a najhumanistickejšie otázky ľudskej existencie. Je nádherný obraz snenia, počas čítania jeho diel som neraz zabudol na realitu.
Veľmi sa mi páčila jeho kniha Zem ľudí. Tam som sa asi najviac zasnil, hlavne, keď sa dostal k tým juhoamerickým dievčatám. V tejto knihe ma naučil ísť za svojim snom, nebáť sa prekážok. Páčia sa mi metafory a prirovnania, ktoré asi nikto nedokázal vložiť do viet práve tak, ako on. Dojemná chvíľa bola aj vtedy, keď prechádzal po púšti a rozplakal sa, lebo nenašiel studňu. A práve toto je pre mňa otec Malého princa: Studňa, v ktorej si stále napojím svoju dušu.
Čítal som aj Nočný let. Podobne ako Zem ľudí, aj táto kniha skrýva v sebe neuveriteľný poklad. Keď som ju čítal, prečítal som si prvú stranu a už som musel brať pero do ruky a písať si nejakú myšlienku. Po tejto knihe som sa na dievčatá začal pozerať inak, iným smerom ma to odvialo. Aj keď táto kniha je označovaná za najjednoduchšiu, ja ju milujem pre tú jednoduchosť. Páči sa mi ako Saint-Exupéry tvorí eseje. Má v nich veľký nádych príbehu, poetiky a filozofie.
Nikdy sme sa neučili o Saint-Exupérym ako o básnikovi, ale jeho Malý princ je pre mňa asi najpoetickejšie dielo, aké som vôbec čítal. Netvoril poéziu do veršov, ale je v nej oveľa viac citovosti, pocitov, myšlienok a prianí ako v niektorých básňach.
Nikdy sme sa neučili o tomto človeku ako o filozofovi. Ale jeho diela sú filozoficky krásne, jemné a hlavne ma naučil asi najviac. Pre mňa je stále humanista, jeho filozofia je aj taká, obracia sa na ľudskú bytosť. Bytosť, ktorá hlavne cíti.
Ja ho mám rád pre niekoľko dôvodov. Bol človek, ktorý aj keď mohol, netrúchlil nad svojim nešťastím. Bol človek, ktorý si stále vážil sám seba a svojich priateľov, jednému dokonca venoval knihu. Mám ho rád, čím ďalej, tým viac.
PS: Pre všetkých milovníkov Malého princa: <http://www.youtube.com/watch?v=411d2xabiSs> [cit.2009-05-29]