Nehovorím, že každá jedna kniha, ktorú preložia Česi je na tom lepšie ako tá naša. Prvýkrát som si to všimol pri Petrovi a Lucii. Čítal som knihu v hustom snehu a tam bola taká veta, „Ty můj zlatý chlapečku." V tej vete bola vyslovená nejaká neha a zvláštny prípad krásy v Luciinom hlase. Pamätám sa, že keď som to čítal a keď si to teraz opakujem, to je akoby som počul jej hlas a predstavujem si to parížske metro, v ktorom som sa nikdy neviezol.
Vlastne ani naše preklady nie sú najhoršie. Pamätám si, keď som čítal Búrlivé výšiny, alebo Janu Eyrovú. Obe preklady boli v slovenčine a obe boli celkom milé, kvalitné. A čo je na preklade najdôležitejšie, vedel som sa vžiť s Lockwoodom. Problém je v tom, že to boli knihy zo 60.tych rokov.
Kameňom úrazu sú však preklady novodobé. Nebudem tu písať o tom, že je to aj v literatúre. Nechcem tu dehonestovať súčasných spisovateľov a písať siahodlhé štúdie o tom, že teraz literatúra stojí za starú „bačkoru" a predtým bola nádherná. Podobne ani s prekladmi. Ja viem, prekladať niečo je veľmi ťažké. (Napríklad Charlesa Dickensa, ten má takú nádhernú angličtinu, že vytvoriť iný jazyk pre neho, to je skoro nemožné.)
Keď som už pri anglickej literatúre, napadol mi ešte jeden spisovateľ. Myslím, že som sa dostal ku kameňu úrazu. Pán profesor a jeho hobiti, elfovia, urukovia, trpaslíci. Čím to je, že české názvy a preklad nám nevadí a slovenský nám po pravde ide na nervy? Pamätám si, keď som začal čítať Pána prsteňov v slovenčine. Vadilo mi, že Glum (nájdite si preklad, čo to znamená) sa volá nejako divne. Alebo slovenský preklad ohyzdi. No ja viem, že nevyzerali ako mladomanželia, ale tak nevyzeral ani Melkor, Sauron, alebo Balrog. A teraz mi napadla taká vec, keď som už spomenul Pána Profesora.
Mám pocit, že každé meno pri Tolkienovi má nejakú symboliku. Každé meno z príbehu (nejedného) niečo znamená. Napríklad Bilbo mi príde ako ja, keď sa teším na párky so syrom. Alebo Frodo so Samom. To mi príde ako dedinská krčma, kde sa rozprávajú príbehy po nociach. A ďalej nepíšem, lebo už prestanem rozmýšľať o realite.
Problém súčasných prekladov vidím v tom, že sa snažia byť silou mocou originálne. (Dokonca aj české, viď Harry Potter.) Prečo sa v prekladoch prekladajú aj mená, ktoré v originálnom jazyku sú iné? Kdesi som počul, že Harry Potter sa mal v niektorom preklade (nejakom európskom) volať Harry Hrnčiar a pod. Podobne je to aj s Pánom Prsteňom. Prečo sa Bilbo nevolá Baggins? Ale ešte Pytlík mi znie lepšie ako Bublík.
Neviem si už vôbec predstaviť, keby bol prekladateľ taký iniciatívny, že by prekladal mená, ktoré pre nás niečo znamenajú. Ako by preložil napríklad príbeh o Berenovi a Lúthien? Pretože Lúthien nie je iba slovo. Cítiť v tom dážď cez slnko a zvuk škovránka, ktorý sa zhovára so stromami. V tom sa objavuje Tolkienova mágia. Mágia slov.
Ono to nie je problém iba Tolkiena. Čo Saint-Exupéry? Neviem si Citadelu ani v slovenskom preklade predstaviť. (Hoci Nočný let sa mi páčil.) Remarque v sebe tiež nesie viac citlivosti, keď som ho čítal po česky. (Cesta zpátky.) Mnoho, mnoho iných takisto. Nehovoriac o Terrym Pratchettovi. Neviem si ani nikoho iného ako Kantůrka pri preklade predstaviť.
Kde je ten problém, že radšej vezmeme knihu po česky ako po slovensky? Jazykom to nie je. Slovenčina je predsa krajší, zvukomalebnejší jazyk. Máme výrazy, ktoré by hocikto nedokázal využiť. Slová, ktoré majú iba v slovenčine svoj význam. Prečo sú teda české preklady lepšie?
Ono to možno trošku súvisí aj s literatúrou. Kým Česi dokázali tej svojej dať prívlastok svetová, my nie. Je mi ľúto, že si svoju vlastnú literatúru dehonestujeme. Máme krásne veci. Veci, čo by nám celý svet mohol závidieť a predsa to nevieme využívať. Ja mám slovenskú literatúru vlastne aj rád, ak nerátam nacionalistické diela a rastúci počet snažiacich sa Salingerov.
Čo vy a váš názor?
Zdroj obrázkov:
<http://www.gorila.sk/i/imgs/856/179856.jpg> [cit. 2010-03-29]
<http://www.knihykestazeni.cz/img/item/120.jpg> [cit. 2010-03-28]
