Ponorme sa do doby rytierskej. To rinčia zbrane, spáva sa v hostincoch, na slame. Šenkéri nám veselo nalievajú dobré víno, pivo a možno im ešte ostala medovina. Vždy sa to začne príchodom do nejakého kráľovstva. Rytier príde kdesi do šenku, ochutná korenitú polievku, naje sa dobrého syru a vypije plný krígeľ. Potom k nemu príde voľajaký bard a začne mu hrať pieseň. Že vraj kdesi tu pobehuje drak a keď ho niekto porazí, získa princeznú a pol kráľovstvá. Nejako takto začínajú rozprávky.
Pochopiteľne, záleží na hrdinovi ako sa s drakom popasuje. Keď sa s drakom stretol Sigurd, alebo Tristan, zabili ho. Otázne je, prečo. (Hoci je pravda, že Edda ani Fáfnira nejako kladne nehodnotí. Bol to hrozný lapaj, nedobrák. Zabil tam otca, potom chcel aj brata. Život s ním, hrozná oštara.) Ale prečo sa stále na drakov pozeráme ako na tých zlých, aj keď nám nič nerobili?
Draci sú starodávne bytosti. Ako už spomínaná spisovateľka hovorí, majú vlastné hodnoty. To, ale neznamená, že sú zlé. Ale nie každý drak je taký istý ako Fáfnir. Hoci, pamätáme sa, prečo vlastne zabil Sigfried draka? Áno, pretože Fáfnirov brat, Regin, chcel jeho bohatstvo. (Vlastne za to bohatstvo môže Loki.) Čo s tým všetkým mal spoločné Sigurd? Áno, mal najmocnejší meč na svete, ale predsa.
Poďme trochu k Tristanovi a drakovi. Tristan prišiel do Dublinu, zabil draka, vytiahol mu jazyk a vložil si ho do kapsy. Potom sa otrávil a zamiloval do Izoldy. Prečo ale zahubil draka? Kvôli láske? Ťažko. Opäť, nie je ťažké sa dovtípiť. Vraj to bolo kvôli mieru medzi Írmi a Angličanmi.
Alebo čo taký Lancelot a drak? Sir Lancelot bol ďalším hrdinom starých príbehov. Vychovala ho jazerná pani (áno, tá čo neskôr zakliala najmocnejšieho čarodejníka), potom sa spriatelil s Artušom. Bol jeho najvernejší rytier, ak nerátame Gawaina. Čo však milovaná Guenevire? No a aby sa to neplietlo, sir Lancelot premohol draka. Prečo? Mal k tomu nejaký citový motív?
Keď sme už pri Keltoch, je zaujímavý aj samotný kráľ Artuš. Nevolal sa on Pendragon? Samotný koreň slova tam ostal. Vraj kráľ Artuš mal vo svojom erbe draka, alebo hada a jeho meč mal podobu dvoch zlatých hadov. Napadla mi ďalšia súvislosť s Excaliburom. Nebolo v Artušovi predsa len kúsok tej dračej (alebo hadej) krvi a jedine taká sila dokázala vytiahnuť meč zo skaly? Ja neviem a možno to nevedel ani mocný Merlin.
Poďme trochu do našich končín. Čo my a draci? Áno, povráva sa, že slovanská mytológia je pestrá svojimi príbehmi o drakoch. (Hlavne viachlavových.) Ale opäť, draky sú zlé. Podobne je to aj s ľudovou slovesnosťou.
Draci sú vraj strašne hlúpe. Bol veľký, zlý drak, žral ovce, mladé panny a ja neviem čo ešte. Hrozná čvarga, holota a truľo. Stále ho však nejaký jednoduchý chlapec premôže. Buď sírou, alebo nejako inak. Zoberme si Brno a Krakov. Obe povesti o drakoch sú si podobné.
Wincenty Kadlubek napísal príbeh o drakovi, ktorý útočí na celý Krakov. Potom prišiel nejaký šarvanec (alebo, keď chcete chlopczyk) a premohol ho ľsťou. Chlapec napchal nejaké vrecia sírou a drak sa zadrhol.
Brnenská povesť je podobná. V podstate sa dialo to isté, kým neprišiel chlapec a neskántril draka. Prišiel nejaký chlapec, vopchal do volskej kože vápno. Drak sa ho nažral, potom sa napil vody a brucho mu prasklo.
Čo je na tých dvoch povestiach zaujímavé? No napríklad to, že ani jedno mesto nemá vo svojom erbe draka. Ale obe mestá sú príťažlivé, obe majú v sebe niečo dračie.
Ale opäť sú to zlé draky. Zlé, hrôzostrašné, diablovi podobné stvorenia. Poľujú na ľudí, či už sú červené, čierne, zelené, alebo zlaté. Zuby majú ako oštepy, ich pazúry sú smrteľné. Ich dych, to je čistý jed. Majú ohnivý plameň, pichľavý chvost. Niekedy sedia na poklade, pokiaľ ich niekto nezobudí. Okrem mýtov, príbehov a povestí, draci sa stali inšpiráciou aj pre mnohých fantasy autorov.
Ale o drakoch vo fantasy snáď inokedy.
Otázne je, prečo sú zlí. Čo si o tom myslíte vy?
Zdroje obrázkov:
<http://www.virginmedia.com/images/Merlin-dragon-431x300.jpg> [cit. 2010-02-20]
<http://pictures.linkmesh.com/dragons/images/fafnir.jpg> [cit. 2010-02-20]
