Bol to veľmi náročný rok. Strašne veľa tlaku a ono to nie a nie prestať. Dnes to nebude o chlapcovi, ktorý stratil zápalky. Hoci, dievčatko so zápalkami prišlo v najvhodnejší čas. Potreboval som, aby mi niekto nakreslil ovečku. (Ja viem, barančeka, ale s ovečkou to mám radšej.)
Chlapec so zápalkami je vymyslený, pretože občas potrebujem kúsok ľudkosti, ktorá mi chýba. Dnes to bude o predvianočnej nálade, ktorú nemám. Je koniec roka, namiesto toho, aby som bol s priateľmi, spravil si košickú prechádzku alebo spomínal na smiešne príhody, užívam si horúci zázvor.
Posledné týždne boli náročné. Akonáhle sa to upokojilo, chytila ma nejaká nádcha. Keď stresy opadli, prišlo nachladenie. Verím, že zajtra to už bude v poriadku, ale aj tak som skleslý, bez chuti a premýšľam, ako si spríjemniť deň.
Chýba mi ľudskosť a smiech. Spoločnosť sa ponáhľa za kariérou, je plná egoizmu, bezohľadnosti a potreby úspechu. Je tu mnoho ľudí, čo potrebuje úspech. Studení ľudia, ktorí sa nemajú s kým pozerať na západ slnka.
Chcel by som byť s ľuďmi, dal by som si s nimi teplú polievku, kakao so škoricou a krupicovú kašu. S mojimi ľuďmi. S tými, ktorí poznajú môj smiech, moje doberanie a môj pohľad na život. A o čom by sme sa bavili?
O tom, ako sme našli v Barcelone olympijský štadión a moje pery sa roztiahli do širokého úsmevu. Alebo o Viedni, keď sme sedeli pri ZOO a mali úplný pokoj. Rozprávali by sme sa aj o tom, ako chutilo pivo v Kulivej hore, o prechádzkach po Košiciach, keď som v barčianskom parku urobil tú chybu, že som kŕmil kačky a nemal som už čo. Alebo aj o láske k mestu Svit či veľmi pekných raňajkách v Spišskej. Alebo o usmievavom večeri v pražskej Jamajke koncom novembra. A o nádhernom polmaratóne v Karlovych Varoch.
Možno to nie je najpozitívnejší článok pred Vianocami. Určite by som si vedel predstaviť oveľa lepšie veci ako sedieť s nádchou doma a nalievať sa zázvorom. Ale tam, kde sa niečo končí, niečo pekné začína.
Užite si sviatky, všetci. Dávajte si na seba pozor!
PS: A vy dvaja, keď to čítate, teším sa na vás v januári v kaviarni Christiania v Prešove. Predsa len, tradície by sa mali dodržiavať, hlavne, tie, ktoré nás spájajú a vďaka ktorým sa máme radi.
