Ráno to bolo za Prahou pekné. V každej chalupe svietil plot ozdobený vianočnou ozdobou. Zasnežená cesta vlakom, ktorá mi pripomína, že o chvíľu sa blížia Vianoce. Okrem sestry netuší nik, že prídem dnes. Čo však vianočná nálada?
Tento rok som sa opäť stretol jedným kamarátom. Pozhovárali sme sa o dievčatách a Genius loci tej noci nám opäť povedal jedno pekné slovo. Anglické slovo fall. Spadnúť do lásky. Keď mám chuť robiť voloviny, cestovať s dievčaťom na čierno vo vlaku a vymýšľať si, aby som s ňou bol, čo najviac.
Podobne je to aj s predvianočnou náladou. Občas mám so sebou problém, že čakám na to, kedy do predvianočnej nálady spadnem. Pamätám si, keď som už od konca októbra čítal vianočné poviedky a pozeral rozprávky. Tento rok som si pozrel pár rozprávok. Kedy prišiel predvianočný Genius loci tento rok? Dvakrát sa mi ukázal.
PS: akurát pozerám z vlaku a sme niekde medzi Olomoucom a Ostravou.
8.12. 2017 – okolo 17:00 cca – prvý Genius loci
Sedeli sme s kolegom na pive, ale podnik bol otvorený do piatej. Zarozprávali sme sa o futbale a pomaly sme sa presúvali do ďalšieho podniku. Cestou sme spomenuli milú, futbalovú rozprávku, ktorú by si mal pozrieť každý milovník tých červených za riekou Mersey. Pre fanúšikov Liverpoolu poviem len toľko, že vo filme vystupuje Kenny Dalglish. King Kenny mi príde ako milý deduško, ktorý je oporou nielen mladých Liverpoolčanov, ale aj všetkých fanúšikov.
Keď sme sa o tom bavili, zašli sme na ďalšie pivo, porozprávali sa o iných veciach a zakončili to langošom na trhoch. Keď sme do seba pchali tú dobrotu a smrdeli cesnakom, Genius loci s predvianočnou náladou prišiel. V ten večer som ešte skočil s chalanmi do holešovickej Kozlovne a do magickej Diany. (Posledný podnik vrelo odporúčam.)
PS: Ani netuším ako a už vidím nápis Ostrava-Svinov.
18.12.2017 okolo 19:00 cca
Kráčal som do Tesca, kde som si ešte chcel voľačo kúpiť. Nič tam nebolo, nemal som chuť si kúpiť ani večeru, ba ani medového Bakalára. To znamená, že som nemal dobrú náladu, všetko ma zlostilo, hnevalo, pajedilo. Nič sa mi nechcelo, bol som znechutený, unavený, úplne bez nálady.
Povedal som si, že pôjdem do dánskeho obchodu kúpiť dobrotu pre našich a sestru. Tiež som bol znudený. Predstavil som si, žeby som si mohol kúpiť vianočnú čapicu, ale na môj objem gebule nebola. Prišiel som k sladkostiam, že si kúpim aspoň pistáciové žuvačky. Kúpil som si nejaké dobroty, mandle zaliate v bielej čokoláde, pre nášho domáceho škriatka kamarátku elfku a šiel platiť. Usmievavá slečna sa na mňa pozrela a keď videla ten znudenný, zachmúrený ksicht, rehotala sa ešte viac. Spýtala sa ma, či chcem nejakú tašku. Keď som videl tašku so škriatkom, úplne som onemel. Akoby ma chytilo kúzlo Vianoc. Škriatok ma úplne dostal a ja som bol usmievavý, vyškerený. Spadol som do toho. Bolo to veľmi milé a pozorné. Občas stačí len to, keď sa na mňa niekto usmeje a ukáže mi škriatkov.
PS: Vychádzame z Ostravy a ja si idem pozrieť Zázrak v New Yorku, kde hrá moja obľúbená Natalia Wood. Zamiloval som sa do nej presne v tomto filme, kde je také malé dievčatko. Predsa len, do Košíc je to ešte nejaká doba.
Som pod Strečnom a za necelé tri hodiny budem vystupovať v Košiciach na stanici. Užívajte predvianočnú pohodu, urobte si radosť, zasmejte sa tak, aby vás brucho bolelo. Napchajte sa koláčom, vypite aspoň 2 fľaše medoviny a všetci si zaspievajme tú nádhernú pesničku, ktorú napísal James Pierpont.
Ja dopozerám film a objednám si niečo na jedenie. Bolo mi potešením, že ste ma sprevádzali počas tejto cesty.
PPS: Článok zverejním pochopiteľne s iným časom, keďže nikto nevie, že prídem domov. Niežeby naši čítali moje (b)logy, ale predsa len. Ako hovorieval Charles (a neskôr Max Klinger): Duch tohto prekvapenia by mal byť utajený. Stará rodinná tradícia.
