Von oblokom som videl dom, kde starý pán rúbal drevo. Triesky lietali, komín dymil a jeho manželka mu doniesla von zeleninovú polievku. Dodnes cítim jej voňavý dym.
Mali sme si na tento deň prečítať Charlesa Dickensa a jeho Vianočnú koledu. Všetci poznáme príbeh o držgrošovi a tom ako ho navštívia traja vianoční duchovia.
„Prečítali ste si Vianočnú koledu?“ opýtala sa učiteľka.
Kývli sme hlavami a premýšľali. Mali sme radi literatúru, je to umenie, ktoré vyvíja fantáziu. A čo sa týka Charlesa Dickensa, čo iné pred Vianocami? Charles Dickens vytvára Vianoce hádam po celom svete. Nielen jeho Vianočná koleda, ale aj iné poviedky. Napríklad Začarovaný. Alebo poviedka Vianočný stromček.
„Nebude ma zaujímať morálny odkaz Dickensovej Vianočnej koledy. Skôr ma zaujíma vianočná atmosféra.“ povedala.
Ja som sa pozeral von oknom. Snežilo a ja som začal snívať.
Predvianočný Londýn. Sneží, všade cítiť vôňu a chuť vianočných stromčekov. Klziská sú plné detí, niektorí bez čiapok a kabátov. Podaktorí sa guľujú, robia neplechu. Cítiť vôňu pečeného prasiatka, poniektorí ale radšej pražené orechy alebo palacinky.
Úradníci namáčajú svoje atramentové perá do kalamárov a v tom príde chlap v hnedom kabáte, chce sa podeliť so strýkom o svoje šťastie. On vlastne nepotrebuje veľa, stačí mu teplý kozub, horúcu polievku od milujúcej ženy a pocit, že jeho deti sú zdravé. A to je pre mňa Fred z Vianočnej koledy.
Keď mi príde na myseľ poviedka Začarovaný, mám pocit, že čítam rozprávku. Matka vyrazí z práce, pokupuje maškrty, aby videla nežné pohľady svojich detí. Prichádza domov ako baník z bane, nad lesnatou oblohou sa uchyľuje slnko k svojmu predvianočnému spánku. Obloha je oranžová, ružová, cítiť z nej akýsi dych Vianoc. Keď matka príde domov, môže nastať aj koniec sveta. Vonku nech sa začne snehova víchrica, hlavne, že je celá rodina pokope. A to je to najkrajšie na Dickensových Vianociach.
Milujem Dickensove Vianoce. Jeho poviedky majú akýsi nádych rozprávky, lásky k ľuďom. Mimochodom, pred Vianocami si ešte pozrite ďalšiu britskú klasiku.
