V škole bola tabuľa nezmazaná a študenti sa tešili, že kantor dostane infarkt. Prišiel do triedy, keď tam bol najväčší hluk a sadol si za katedru. Deti sa zmenili na divú zver, on sa podpísal do triednej knihy, vyložil nohy na stôl a otvoril si Agatu Christie. Po desiatich minútach hrozného revu otvoril dvere riaditeľ školy a všetci boli ticho a postavení. Ich nový profesor obrátil list, zasmial sa a pozrel sa na riaditeľa.
Ten div nevyskočil z kože.
„Drahý pán kolega, neviem, či ste si to všimli, ale bol tu taký hluk, že tu človeku skoro praskol bubienok.“ začal riaditeľ svoj výklad.
„Plechový bubienok?“ opýtal sa a pozrel na triedu. Všetci si pozerali jeho oči. Láskavo sa na nich usmial. „Čítali ste niekto?“ a každý zahanbene pozeral dole.
„To je všetko, čo mi poviete? Veď máte učiť! Vy si čítate Poirota! Toho hnusného, namysleného Francúza! Čo s nimi chcete robiť? Nič nevedia a najviac ich zaujíma koľko cigariet vyfajčia! Nemajú žiaden cieľ! Aboslútne nič! Ja v ich veku som musel nakladať poštové balíky! A ako som si to vážil!“ kričal riaditeľ o dušu, dalo by sa povedať, že hľadal v saku nitroglycerín.
„Nevidím dôvod niekoho učiť, keď sám nemá záujem. Literatúru sa nedá nabifliť. To musíte cítiť, mať záujem. Zhodneme sa však na tom, že oni nemajú o literatúru záujem. Veď načo aj? Keď od mala počúvajú, že knihy za nič nestoja, na tom sa nezarábajú peniaze a nimi neuspejú. Nech idú domov, ja mám ešte ďalších troch Poirotov u seba v kabinete.“ povedal.
„To myslíte vážne?“ riaditeľ soptil.
„Keď sa na nich tak pozerám, pán riaditeľ, možno im teda dám šancu. Každý si zaslúži šancu. Aj Ebenezer Scrooge si ju zaslúžil, hoci u neho to bolo komplikovanejšie.“ usmial sa.
„Akú šancu?“ nerozumel riaditeľ.
„Dobre, vytiahnite si papier a napíšeme si písomku. Ja aspoň zistím ako ste na tom.“ povedal učiteľ.
Riaditeľ sa zatváril akoby práve začali Vianoce. Deti si nedovolili ani ceknúť pri takom hašterivom strašiakovi. Učiteľ napísal na tabuľu 5 otázok, ktoré mali vypracovať. (Vrchná hlava školy zmizla.)
1. Čo je literatúra a aký je jej zmysel?
2. Napíšte mi troch spisovateľov a, čo ste od nich čítali. (Aj prečo.)
3. Kto bol Poirot?
4. Uveďte nejakú divadelnú hru.
5. Skôr pre dámy: Akú košeľu si mám vyžehliť na večer? Mám schôdzku
Všetci pozerali na tabuľu a nechápali. Povedal im, že na to majú hodinu a pustil sa opäť do hurónskeho smiechu. (V tej knihe, čo čítal, práve Poirot pochválil inšpektóra Jappa.)
Pozbieral písomky, dal si ich do svojej aktovky a šiel preč. Nikto ho už v ten deň nevidel.
O pár dní na to došiel do triedy. Mali ďalšiu hodinu a každý študent je tak trochu zvedavý na svoje výsledky. Zapísal do triednej knihy a postavil sa pred triedu. „Čo ste naposledy čítali?“ opýtal sa študentky.
„Hamleta.“ pozrela sa hneď do zeme, aby nikto nevedel ako sa červená.
„Dúfam, že ste ale počas knihy neboli na večeru.“ usmial sa a ona sa rozosmiala.
„Prečo sa smeje? Čo je na tom smiešne, či bola alebo nebola na večeri.“ skríkol jeden lagan.
„Ach, Polónius, vlastne nie on je na večeri, ale jeho večerajú.“ povdedal im profesor. Slečna sa takisto zasmiala.
„Dobre, čo vy? Keď ste sa už rozrečnili, povedzte nám niečo aj vy.“ nedal sa profesor.
„Ja, no tatkovi som raz, teda požičal som si Ostrov pokladov.“ povedal a takisto sa červenal.
„Chutil rum?“ žmurkol na neho a on nepochopil.
„Môj drahý chlapče, neexistuje kniha, pri ktorej by sa tak dobre pil rum ako pri tejto knihe.“ usmial sa a každého sa niečo vypytoval.
Prebrali Denník Adriana Mola, Rozprávky kocúra Moura, Nekonečný príbeh, Julesa Verneho a mnoho, mnoho iných.
„Pán profesor a čo tie písomky z minulého týždňa?“ dychtivo hltali jeho oči.
„Ja neviem, hodil som ich do koša. Komu sa to chce opravovať? Ale, keď ste už pri tom, vyberte si papiere a napíšte mi odpoveď len na jednu otázku. Akú knihu ste naposledy čítali a odovzdajte mi na stôl. Ja si prečítam Arsena Lupina zatiaľ. Musím vrátiť knihu do knižnice a chýba mi 20 strán.“nikto nechápal, či žartuje alebo to myslí vážne.
Písali každý o dušu. Potili sa, nikto nerozumel, čo tu bude. Tentokrát ich nevyhodil do koša. Mimochodom, ani tie prvé nevyhodil do koša. Len teraz, keď ich aspoň trochu navnadil na literatúru, už s nimi aj komunikoval. Začal ich opravovať červeným perom pred ich zrakmi. „Môžete ísť domov. Ja vám to donesiem na ďalšiu hodinu.“ usmial sa.
Odpovede študentov prekvapili
1. Časopis o rybách
Odpoveď: To môže byť veľmi poučné. Vezmete na ryby aj mňa?
2. Osudy dobrého vojaka Švejka
Odpoveď: rum, kontušovka, čert, jeřabinka, ořechovka, višňovka a vanilková! Kde sa dá také zohnať?
3. Ústava SR
Odpoveď: to chcete čítať milej v posteli?
4. Kto chytá v žite
Odpoveď: Krásna kniha, dúfam, že si si ju užilil. Odporúčam prejsť na Deväť poviedok.
5. Traja kamaráti
Odpoveď: Keď som mal 20, chcel som byť ako Robbie. Mimochodom, vy ste tá slečna, ktorej chodí niekto trhať ruže zo školskej záhrady?
6. Bohatý otec. Chudobný otec.
Odpoveď: Čo tak skúsiť Futbalovú horúčku? Dúfam, že nie ste fanúšik Arsenalu. (A fanúšik podčiarkol.)
7. nič, neznášam knihy
Odpoveď: Dôvod? Poprosím aspoň dvojstranovú esej. Máte čas dokonca hodiny.
8. Dukla mezi mrakodrapy
Odpoveď: Skvelý výber. Napadlo vám podčiarknuť si tých slávnych futbalistov a pohľadať si v knižnici, či sú o nich knihy?
9. Biológia pre 4. ročník gymnázií
Odpoveď: Dostali ste ma, ja som to nečítal!
10. Malý princ
Odpoveď: Keď budete chcieť a správať sa slušne, poviem vám ako vznikol a kde ho autor napísal. Alebo si ma trúfnete predbehnúť?
11. Harryho Pottera
Odpoveď: Napíšte esej o tom, aké máte vzťahy k postavám a prečo táto kniha je pre vývoj človeka dôležitá. Mňa to zaujíma. Ďakujem.
12. Pán prsteňov
Odpoveď: Krásna kniha; To bolo o Bilbovi a drakovi? (a draka podčiarkol)
(Keď sa im stretli pohľady, lišiacky sa na seba usmiali.)
13. Winnetou
Odpoveď: veľmi dobrý výber! Ako sa volal jeho kôň?
A mnoho ďalších. Potom sa vrhli na svetovú literatúru po roku 1945. Na konci každej hodiny im dával také testy z literatúry. Vždy ho zaujímalo, čo kedy a kto čítal. Dopisoval si so študentami. Keď niekto nevedel zohnať knihu, druhý deň mu zaklopal na dvere a okrem čokolády priniesol aj knihu. (Trval na tom, aby sa o knihe pozhovárali.)
Ktovie, čo teraz v Košiciach robí. Asi chodí po meste a každému káže, nech si kúpi Tajnú záhradu.
PS: Keď mu nejaký študent napísal do písomky, že Poirot bol Francúz, nechal ho po škole.
