Klasická literatúra ponúka nesmrteľné príbehy, ktorých nezlomí nič. Povráva sa, že príbehy ukazujú obrazy doby a vďaka nim vieme lepšie, ako ľudia žili v minulosti. Podľa mňa sa v klasickej literatúre skrýva oveľa viac. Je úplne jedno v akej dobe žijeme, s postavami vieme cítiť a považujeme ich za blízkych. Bol som zvedavý, ako na mňa zapôsobí Jane Austen, a tak som si prečítal nový preklad Pýchy a predsudku. (Ikar v tomto roku vydal nový preklad.)
Nebol by som to ja, keby som v anglickej literatúre nespomenul môjho milovaného Charlesa Dickensa. Ak v mojej prítomnosti niekto zacítil sarkazmus (vážne neviem, kde sa vzal), veľmi rád sa vám zdôverím, že otcom môjho sarkazmu je práve spomínaný autor. A to som ešte netušil, že v Pýche a predsudku je trochu sarkazmu. Vlastne je ho tam oveľa viac. Keď príde vhodná chvíľa a dotyčný(á) si to zaslúži, neviem sa sarkazmu nabažiť. Možno preto mi bol prakticky celú knihu veľmi sympatický pán Bennet.
Pýcha a predsudok ponúka nesmrteľný príbeh pána Darcyho a Elizabeth Bennetovej. Začnem s Lizzy. Veď ktorému chlapovi sa nepáči, keď ho podpichuje jeho milovaná? Bola citlivá, chápavá, empatická, ale vedela byť aj ostrá a chladná. Zapáčila sa mi a bol som zvedavý kam sa poberie jej príbeh, hoc som vedel, ako skončí. Pretože to vie snáď každý, kto chodil do školy.
Pán Darcy mi spočiatku pripomínal strýka Cravena z Tajnej záhrady. Časom sa jeho postava vyvíjala, a tak, ako kniha otvárala nové neprečítané listy, tak sa pán Darcy otváral ďalej svojim charakterom.
Ich príbeh sa môže niekomu javiť ako tuctový, ale mne sa páčil. Obaja si ma podmanili. Príbeh sa mierne zamotal, pretože pán a pani Bennetova nemajú len Elizabeth, ale aj Jane, Lýdiu, Kitty a Mary.
Uznávam, že pasáže s Lýdiou ma veľmi nebavili, ale vtedy zaúradoval pán Bennet akousi sarkastickou poznámkou. Naopak, zapáčili sa mi strýko a teta Gardinerovci. Boli veľmi dobrí, ľudskí a nielen Elizabeth, ale aj ja som pri nich cítil pokoj. To sa samozrejme nedá povedať o pani Bennetovej, matke Jane, Elizabeth, Lýdii, Kitty a Mary. Ona mi liezla na nervy od začiatku knihy a občas som skutočne lomil rukami. (Snáď ani netreba vysvetľovať prečo.)
Vďaka Jane Austen som rozvíjal fantáziu pri nádherných anglických parkoch. Milujem anglické prostredie (nielen futbal, ak by mal niekto uštipačné poznámky). Je plné zelene a dodáva chuť mojej fantázii sa neustále túlať a objavovať.
Veľmi sa mi páčil štýl písania. Bol nenútený a knihu som si užil cestou z Košíc do Prahy. Čítať Pýchu a predusdok vo vlaku mi pripomenulo, ako ma čítanie nesmrteľných príbehov napĺňa. Ani neviem, ako sme boli v Pardubiciach a ja som preklínal, že vlak bude za hodinu končiť svoju cestu. Strašne som si užíval príbeh, postavy a jazyk, ktorým bola kniha písaná. Som veľmi rád, že som sa dostal do 19. storočia a spoznal ďalší nesmrteľný príbeh klasickej literatúry. Určite si od autorky prečítam aj niečo ďalšie v budúcnosti.
Blog venujem Zuzke.
Kde knihu kúpiť:
bux: https://www.bux.sk/knihy/595980-pycha-a-predsudok.html
knihcentrum: https://www.knihcentrum.sk/pycha-a-predsudok-7
knihomol: https://www.knihomol.sk/poezia-proza/svetova-klasika-bestsellery/pycha-a-predsudok
vydavel: https://www.vydavatel.sk/kniha/pycha-a-predsudok
Navštívte aj linky, možno vás čosi zaujme a pomôžete:
https://blog.martinus.sk/2022/02/pomozme-spolocne-ukrajine
https://www.usmev.sk/susedska-pomoc-ukrajine/
https://www.mall.sk/privesky-a-puzdra-na-kluce/grooters-placka-financna-pomoc-100079093340
Knižnice a ich pomoc ukrajinským deťom!
https://www.infolib.sk/sk/aktuality/projekt-deti-potrebuju-knihy.html
