Radar je kúzelná osobnosť. Ide o veľmi krehkú a zraniteľnú postavu, ktorá bojuje. Dalo by sa povedať, že všetci tam nejakým spôsobom vedú akési vojny proti tej, do ktorej sa dostali. Jeden maľuje, druhý nosí ženské šaty, tretí necháva divé vtáky vybuchovať minami, ďalší si robí zo všetkého žarty a podobne. Radar má svoje zvieratká, svoju ceruzku.
Ale ono to nie je len zvieratkami. On si nechal nádhernú vlastnosť. Ostal v tak odpornom prostredí vo svojom svete. Ťahal si tú svoju Iowu všade so sebou. Nikdy ste nemohli siahať na jeho mamku, strýka Eda a jeho farmu a medveďa. „Nechte jeho hlavu na pokoji!!!“
Rozosmieva ma časť, keď Charlesovi nebolo dopriate rozprávať so svojou sestrou. Dôvod bol prozaický, telefón bol obsadený. Kňaz predsa žehnal krave. (Hoci potom Charles ukojil svoju túžbu po rozhovore a aplikoval svoje najodbornejšie schopnosti.)
Veru, Radar a jeho Iowa. To miesto je pre mňa príťažlivé a pokojné, hoci som tam nikdy nebol. Je to miesto večného slnka, Radarovho slnka. Musia tam byť obrovské lúky, kde sa kedysi pásli bizóni. Čarovný spôsob života, človek tam leží na lúke a pozerá sa na oblaky a potom na hviezdy.
Vždy som chcel prísť k Radarovi do Iowy. Doniesol by som mu bedňu hroznového nehaj, Káčera Donalda a plnú hlavu snenia. Predstavujem si cestu k nim domov. Vzali by ma do auta, Radar by sa na mňa usmieval a vždy sa ospravedlňoval. Za jednu ruku drží svojho medveďa a za druhú Petty.
Prišli by sme k nim domov a Radar by už utekal na traktor. Popri tom by poobzeral kravy a vyhnal ich na pašu. Kde inde sa môžem napchávať dobrotou ako s ním niekde na lúke? Ako ho poznám, jeho odpoveď by sa niesla v niečom takom. „Prepáč, je to tak narýchlo. Ale môžeme ísť cez ulicu potom do krčmy a dať si niečo dobré.“ Veru, Radar, ani nevieš ako by som rád s tebou ochutnal zobákový guláš.
Potom by mi Radar začal hovoriť o tom ako mu chýbajú. Chýba mu Hawkeye, plukovník, Klinger, aj ten plešatý, čo určite mračí gambou. Čo by mi všetko povedal? To ako ho Hawkeye a Trapper naučil šoférovať. Alebo ako mu Charles ponúkol bedňu hroznového nehaj a tváril sa pri tom tak šťastne. Iste sú pamätné aj jeho scény s Klingerom. (Najmä prvotná so Shermannom Potterom. Keď Klinger prišiel odetý veľmi kvetnato.)
Usmievam sa, keď si spomeniem na jeho hanblivosť k ženám? Podaktoré nevydržali. (Hlavne, keď im recitoval básničku: „Zvracím koblihy, staré maso...“)
Aká je Radarova Iowa? Musí tam byť hrozne veľa lúk, pastvín a jazier. Slnko už zapadá do údolia a nás príjemne zakrýva svojou nehou. Asi takto.
Môj drahý Radar, naučil si ma toho veľmi veľa. Ani nie to, že George Washington mal drevené zuby, ale, že sa nesmieme hanbiť za svojho medveďa, s ktorým chodíme do postele.
Keď mi budete chcieť spraviť v septembri radosť, kúpte mi bedňu hroznového Nehai a pozrite si so mnou tú časť, keď Radar urobí radosť na Vianoce Charlesovi.
Tento článok venujem obdivovateľke medveďov! (Hlavne, keď ich šije.)
