Remarque a jeho poviedky

Zamysleli ste sa niekedy nad výrokom, „Nie je tragédiou narodiť sa hlúpym, ale hlúpym zomrieť“? Autorom výroku je nemecký spisovateľ, ktorý písal, čo prežil. Syn kníhviazača, ktorý emigroval z Nemecka, lebo sa bál nacistov. Človek, ktorého sestra skončila v koncentračnom tábore a dodnes je po nej pomenovaná ulica v nejakom nemeckom meste. Jeden z najčítanejších a najobľúbenejších autorov 20.storočia, Erich Maria Remarque(1898-1970). Známy svojimi románmi, ktoré vás v noci donútia nespať. Včera som sa dostal k jeho krátkym poviedkam, ktoré voňajú ľudskosťou, priateľstvom, láskou. Kniha poviedok má názov Nepriateľ.

Písmo: A- | A+
Obrázok blogu

V krátkom diele cítiť jeho štýl, jehomajstrovstvo. Sme zvyknutí na mnoho deja, mnoho postáv a dobrodružnýchčinov. Absolútny nezvyk, že Remarqova kniha má 60 strán.

Hneď prvá poviedka má v sebe siluľudskosti. Najväčší nepriateľ nemeckého vojska je francúzske vojsko. Ak sak sebe dostanú vojaci z opačných táborov do blízkosti, zistia, žemedzi nimi nie je žiadne nepriateľstvo. Dokonca si podávajú rukya francúzsky vojak hovorí nemeckému „Bonjoir camerade.“(Remarque, 1998, s.11)

Neskôr opäť ožijú zbrane a medzipriateľmi sa stane krvavé nepriateľstvo. Poviedka pripomína jeho prvý román Na západe nič nové. Situáciu, keď Paulzabil francúzskeho vojaka a nemohol jeho smrť vziať za samozrejmosť. Vojna ukazuje, že niekto nie je zlý,ani dobrý. Vojaci nemôžu nič, plnia rozkazy. Poviedka ma donútila zamyslieť sanad výrokom, „Zbrane menili človeka.“(Remarque,1998, s.7)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ďalšia poviedka je akási reportáž, úvahao vojne. O tichom mieste, kde niekedy rástla tráva, stáli domy. Povojne ostalo tiché miesto zasypané olovom. Opisuje naturalisticky (ako jeu neho zvykom) o ľuďoch, ktorí za peniaze urobili všeličo. Zbieralistaré predmety z vojny, pušky, helmy a všetko, čoby mohli speňažiť.Niekomu pri zbere cenných surovín odtrhol nevybuchnutý granát ruku, niekohoi zabil, no ľudí nič neodradí.

Autor píše o hrôzostrašnom tichu. Ticho,ktoré je plné spomienok a bojí sa všetko prezradiť. Miesto, kde niekedyľudia žili, deti sa hrali. Potom prišla vojna a po vojne je na spomínanommieste ticho. „Nikde na svete niet takéhomlčania; i púšť je živšia, lebo jej mlčanie je organické.“ (Remarque,1998, s.17)

SkryťVypnúť reklamu

V ďalších poviedkach píše o návratestarých vojakov „na pole“. Čo znamenajú zjazvené miesta pre ľudí, ktorí na nichbojovali? V jednej poviedke sa jeden chlap dostane domov z frontu. Nič sinepamätá akoby bol v tranze. Potom ho žena privedie na staré, zjazvenémiesto a keď na ňom nič nečuje(delá, streľbu), vtedy si uvedomí, že jepokoj a môže pokojne žiť ďalej.

SkryťVypnúť reklamu

Posledná poviedka hovorí o hroznom osudejedného vojaka. Ale zároveň je najkrajšia, aspoň pre mňa. Človek, ktorý prídeo všetko sa v 47.rokoch postaví na vlastné nohy a chce začať odzačiatku.

Erich Maria Remarque dal do Nepriateľa, čo do svojich diel. Ak steknihu nečítali, určite po nej siahnite. Poviedky o dozvukoch prvejsvetovej vojny vychádzali časopisecky, no nemali veľký úspech. Prvýkrát vyšliroku 1993 v Nemecku a u nás roku 1998. Knihu majú knižnice,škoda, že v kníhkupectvách je vypredaná. Na záver článku vám dám(ne)povinný vyhľadávací údaj o knihe, ISBN 80-85752-48-4. Prajem príjemný,kultúrny zážitok.

Martin Šuraba

Martin Šuraba

Bloger 
  • Počet článkov:  721
  •  | 
  • Páči sa:  350x

Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík:  Malý princČeskí herciSúkromnéNezaradenéknižný svetturistický blogDievčatko so zápalkamibehanie

Prémioví blogeri

Roman Kebísek

Roman Kebísek

114 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

341 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Dušan Koniar

Dušan Koniar

785 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu