Myslím si, že v každom chlapcovi bije mladý rytier. Veď kto by nechcel byť aspoň na chvíľu jeden z Troch mušketierov, hoci po pravde, najviac mám k tomu, ktorý ani mušketier zo začiatku nebol. Je krásne zamyslieť sa nad svojim literárnym svetom a pripraviť sa na dobrodružstvo. Poďme teda na svoju literárnu výpravu za rytiermi do fantasy a historickej prózy!
Rytier nemusí byť stále len chrabrý bojovník, neustále vyhrávajúci. Zoberme si starú Eddu a slávneho rytiera Sigmunda. Vytiahol meč zo stromu, ktorý nik iný nedokázal. Vyhrával súboj za súbojom, nikto už s nim nechcel bojovať. Napokon prišiel Ódin a zrazil ho svojim bleskom. Neviem ako vy, ale Sigmund mi veľmi rytiersky nepríde. Mal síce slávu, silu, možno aj mágiu. Možno mal aj nejaký erb, ktorého sa iní rytieri báli. Ale chýba mi v tejto postave práve to rytierske, čo je asi najposvätnejšie. (K tomu sa dostanem ďalej.)
Alebo si zalistujme v stredovekej anglickej literatúre. Sir Thomas Malory píše o Artušovi, ale aj o jeho otcovi Utherovi. Z tých dvoch mi je bližší Artuš. Nie preto, že sa o ňom viac popísalo, ale pretože, charakteristika Uthera sa dá opísať iba jednou vetou. „I padla kráľovi pani Igraina do oka, zahorel k nej ľúbosťou, vystrojil im veľkú hostinu a zatúžil mať s Igrainou potechu na jednom loži." (Malory, 1979, s. 15) Takto by sa dal Uther charakterizovať a preto sa ani mne nezapísal do toho rytierskeho srdca, ktoré ma možno každý chlapec. Artuš má zato vo svojom srdci (aspoň na začiatku). Napríklad to ako získal svoj paloš z kameňa. „Pôjdem na nádvorie chrámu a vytiahnem meč, čo trčí z kameňa, veď môj brat Kay nemôže dnes ostať bez paloša." (Malory, 1979, s. 21)
Keď sme už pri Camelote, myslím si, že by bolo vhodné upozorniť aj na ďalšie postavy. Napríklad na Merlina, legendárneho čarodejníka. Je jasné, že jestvuje mnoho príbehov o ňom, či už sú to keltské, kresťanské, alebo také, ktoré mám vo svojej hlave. Pri tom Merlin bol možno skutočnou postavou, bol druidom. A potom je tam ešte jedna postava, Nimue. Jazerná pani, ktorá je prekrásna a bez nej by legendy o camletoskom hrade boli ako strom bez lístí. O Merlinovi a Nimue jestvuje takisto mnoho príbehov. Každý hovorí o niečom inom, ale zhodujú sa v ich láske. Napíšem vám tú, ktorej najviac verím.
Jedného dňa prišla na kráľovský dvor jazerná panna. Merlin sa do nej ihneď zamiloval a akoby povedala Emily Brontëová, zamiloval sa do nej tak, že bola preňho zem, po ktorej chodil. Trávili spolu mnoho času a Merlin ju učil kúzla. Nimue s ním bola stále a takisto žiarila šťastím. Keď sa Nimue naučila mágiu od Merlina, zakliala ho. Jedna verzia hovorí, že do jaskyne, druhá hovorí, že pod kamene a ďalšia, že ho zakliala do Sklenenej veže. Nikto nevie prečo tomu tak bolo. Buď to bolo zo strachu alebo ho chcela mať iba sama pre seba. Ja osobne sa pripájam k tej druhej verzii.
Čo sa stalo s Merlinom? Zostal tam pochovaný za živa? Tomu nechce nikto uveriť. Sapkowski píše v jednej eseji, že Tolkien vytvoril svojho Gandalfa z Merlina. A prečo tomu neveriť? Pán profesor bol tak trochu sám čarodejník a prečo by on sám nevyslobodil Merlina?
Prečo som písal o Merlinovi a Vivien, keď píšem o rytieroch? Lebo rytiersky svet nie je iba o palošoch, krásnych princeznách. Je v ňom priestor aj pre čarodejníkov, drakov, trpaslíkov a všakovakých iných postáv, ktoré rytierom neustále pomáhajú alebo im prekážajú. To je to, čo robí rytiera rytierom. To je to, čo je mi na rytieroch posvätné. Nie sú sami, ale majú svojich priateľoch i neprajníkov.
A teraz napíšem kto každý a prečo je pre mňa rytierom. Nie sú to historické, či literárne postavy, ktoré majú slávu, meč. Nie sú to postavy, ktoré zabíjajú niekoho, koho ani neviem koho. Musí to byť niekto, s kým mám nejaký vzťah. Niekto, bez koho si svoje rytierske srdce ani neviem predstaviť. Trochu odbočím, aby som to vysvetlil.
Nemám rád legendu o Jurajovi a drakovi. Pretože takých príbehov o tom ako Juraj zabije draka, prinesie tým kresťanstvo do krajiny, je mnoho. Nie kvôli kresťanstvu, ale pre tú jednotvárnosť. Trošku to porovnám ku Geraltovi a rozprávkam.
Vezmime si rozprávku o drakovi, princeznej a chrabrom rytierovi. Typická schéma takých rozprávok je táto: V krajine je drak, ktorý plieni, ničí, zabíja a chce s tým prestať, ak dostane za ženu princeznú. Príde nejaký chrabrý rytier, spýta sa, čo sa deje. Príde k drakovi (keďže sme v slovanskom svete, tak drak má viac hláv), rozseká ho na kúsky, zachráni princeznú, vezme si ju za ženu a všetko má krásny koniec.
Naproti tomu Sapkowski vo svojom Zaklínačovi urobil podobnú scénu. Geralt sa túla krajinou a nájde si nejakú prácu, zlikvidovať netvora. Hneď v jeho prvej poviedke o tej wyzimskej strige je niečo podobné, ale je tam iný záver. Geralt sa rozhoduje sám nad sebou, či tú príšeru zabije alebo nie. Rozdiel medzi Geraltom a rozprávkovým rytierom je v rozhodnosti. A to je práve to, čo robí človeka človekom, jeho rozhodnosť.
Prečo som tu zaplietol poľskú fantasy a rozprávky? Pretože práve to, čo sú rozprávky o chrabrých rytieroch, to je legenda o sv. Jurajovi a drakovi v rytierskom svete. Juraj sa nerozhoduje, zabije draka a prinesie vieru. Áno, má to mravoučný charakter, takisto je to dobré pre ľudí, lebo drak nezabíja ľudí. Ale urobil to Juraj preto, lebo s tým súhlasí jeho vnútro? Alebo to urobil preto, lebo mu to niekto prikázal? Ak je to z toho prvého dôvodu, mlčím. Ak je to pre ten druhý dôvod, potom je pre mňa rytier de La Mancha rytierom. On sa aspoň rozhodoval sám, aj keď len čítal knihy a napadal mlyny a ovce.
Čo robí rytiera rytierom? No v prvom rade je to jeho rozhodnosť. Potom to musí byť niekto, kto má nejaké spoločníka, priateľa. Nemám rád tie rozprávky, kde rytier je sám proti všetkým a vyhrá. Ďalšia dôležitá vlastnosť je rytierovo srdce. A teraz vám napíšem kto je pre mňa rytierom vo fantasy literatúre a historickej próze.
Aragorn- on je pre mňa symbol rytierov. Bol kráľom a predsa nebol typický kráľ (ako napríklad Uther). Báli sa ho, ale mal nežné srdce a príjemne sa usmieval. Mal zodpovednosť, nielen za seba, ale aj za hobitov, ktorí boli podľa neho bezbranní.
Kráľ Artuš- je pre mňa najstarší rytier. Mal svoju rozhodnosť, chyby (áno, aj slávni hrdinovia robia chyby), boj a okrúhly stôl. Všetci rytieri si sadali okolo stola, bol to znak rovnoprávnosti.
Átrej- je pre mňa rytierom, ktorý prekonal sám seba. Hoci nebol typickým rytierom, pre mňa ním je. Vydal sa pre svoju úlohu bez meča a dokonca stratil na nej aj koňa. Ale vďaka sile svojho srdca sa dostal tam, kam sa nikto z Fantázie nedostal. Mal svojho pomocníka, priateľa, predsa šťastného draka. Nie auryn rozhodoval, Átrej rozhodoval. Prekonal sám seba.
Beren- je pre mňa človekom, ktorý spraví pre svoje srdce čokoľvek. Rytier lásky. Tolkien ho opísal ako človeka, ktorý vidí v láske zodpovednosť a obetu. Príbeh o Berenovi a Lúthien je veľmi silný a ukazuje, že človek dokáže v láske spraviť obdivuhodné veci.
D'Artagnan- je chlapcom idúci si splniť svoj sen. V ňom som sa našiel, od začiatku dokonca. Dumas ho charakterizuje na začiatku, že ide o chlapca s povahou Dona Quijota. D'Artagnan má pre mňa silu ukrytú vo svojom srdci. Je to romantik, trochu smiešny, ale hlavne je to človek so svojou rozhodnosťou. A pri ňom som si uvedomil, že by som nechcel nič meniť zo svojej minulosti. Pretože ak by som zmenil svoje rozhodnutia v minulosti, nebol by som to ja v súčasnosti. Tým mi je D'Artganan, rytier rozhodný, chybujúci.
Geralt- nebol ani obyčajným človekom. Ako som vyššie písal, Geralt je postava rozhodujúca sa o svojom konaní. Zatúlaný rytier, ktorý sa bojí svojho osudu. Nechce žiť podľa niečoho, čo si prečíta v knihe osudu. Je tichý, občas viac rozpráva výrazom tváre ako rečou. Sme síce vo fantasy svete (resp. historickej próze), ale pri Geraltovi mi napadla jedna otázka. Predstavme si, že nahliadneme do svojej budúcnosti. Vidíme niečo, po čom túžime, splnilo sa to. Uvidíme aj cestu k tomu úspechu. A teraz: budeme sa usilovať dosiahnuť to preto, lebo to naozaj vnútorne chceme? Alebo to budeme chcieť dosiahnuť, lebo sa to patrí a videli sme to tam?
Toľko moji hrdinovia vo fantasy svete a v historickej próze. Pevne verím, že ich je oveľa viac. Toto bol len krátky exkurz do rytierov vo fantasy svete a historickej próze. Určite som na mnohých zabudol, ale pevne verím, že sa k nim dostaneme vďaka diskusii. A čo vy? Čo vaši obľúbení rytieri?
PS: Niekedy nabudúce napíšem o rytieroch v realistickej literatúre.
PPS: A ešte tu máme našich zakliatych rytierov v sitnianskom kopci.
Zoznam bibliografických odkazov:
BRONTËOVÁ, E. 1993. Búrlivé výšiny. Bratislava : Ikar, 1993. 268 s. ISBN 80-7118-091-2.
DUMAS, A. 1975. Traja mušketieri po dvadsiatich rokoch. Bratislava : Mladé letá, 1975. 795 s.
ENDE, M. 2001. Nekonečný příběh. Praha : Albatros, 2001. 395 s. ISBN 80-00-00957-9.
KOUTSKÝ, K. 2005. Draci středověkého světa. Praha : Mladá fronta, 2005. 248 s. ISBN 80-204-1226-3.
MALORY, T. 1979. Artušova smrť. Bratislava : Tatran, 1979. 825 s.
SAPKOWSKI, A. 2008. Zaklínač II. Meč osudu. Ostrava : Leonadro, 2008. ISBN 80-85951-23-1.
TOLKIEN, J. R. R. 1992. Silmarilion. Praha : Mladá fronta, 1992. 320 s. ISBN 80-204-0336-1.
