Kedysi dávno sakastelán Devína prechádzal po lese a videl ako niekto kričí. Ženský krikho doviedol k medveďovi, ktorého zabil. Dievča sa na svojho záchrancuusmialo a keď mu pozrelo do očí, videla v nich lásku. Obaja sazamilovali. Po niekoľkých hodinách spoločnej prechádzky sa rozišli domov.Kastelán sa vrátil do hradu, ale nepochválil sa príbehom. Veď podobne by sazachoval každý človek, či nie?
Ľudia však natoprišli a začali si ho vážiť. Dokonca mu aj vybrali meno, volali ho bojovník. Mužské meno, ktoré znamenábojovník, je Martin. Teším sa, že mám takého menovca. Vlastne aj Marek, ale obemená sú odvodené s rímskeho Martinus.
Kastelán sajedného dňa pobral za svojou milou. Bola krásna a srdce mala čisté,naplnené láskou k svojmu milému. Už sa k nej pobral, celý vytešený,no otec nevesty ho tvrdo odbil. „Dievčapôjde do kláštora, daj jej pokoj!“
Devínsky kastelánsa urazil do krvi a vrátil na hrad. Potom sa rozhodol, ukradne si dievča a otcovinevráti. Vysadol na svojho koníka a trielil za svojim srdcom. Milá hovítala blaženým úsmevom a hneď mu padla do náruče.
Vzal si ju nahrad a obaja kvitli šťastím. Dievčinu pomenoval Silvia, pretože ju našielv lese. Silvia znamená hora a preto ju obdaroval krásnym menom.
Veselo si žili,no prišiel Insberg(správca kláštora) a vzal si Silviu. Dievčatko plakalo, slzyjej z očí valili a nakoniec odišlo. Ráno sa kastelán zobudil a Silvianebola nikde. Všade ju hľadal, všade. Jeho srdce však prehovorilo plačom. Stratilsa mu najdrahší poklad. Prišiel o všetko, až kým nevidel v hradeprsteň. Prsteň, na ktorom bolo vyryté meno. Insberg.
Hradný pán sadolna koňa a utekal ku kláštoru. Začal bojovať proti nepriateľovia vyhral. Pochopil, že láska je najväčší boj. Oveľa väčší ako vojsko.Bojovníkom sa stane človek jedine vtedy, ak bojuje srdcom. Pobil nepriateľaa vzal si opäť na hrad Silviu.
Kastelán pochopil,že si ju k sebe pripúta iba svadbou. Lesná dievčina súhlasila a očijej žiarili. Vrhla sa mu okolo krku a obaja boli šťastní. Nastal deňsvadby. Obaja plní šťastia a lásky, túžili po sebe a začal sa obrad.
Už si sľubovalivečný sľub, keď farár dostal šíp do srdca a spadol. Snúbenci sa na sebachytro usmiali a zmizli kdesi v Devíne. Dostali sa k hradnejveži. Insberg sa dostal na hradnú vežu a povedal : „Buď mi vydáš dievča, alebo zomrieš.“ Hradný pán sa pozrel na svojumilú, objal ju a skočili do rieky. Boli pripravený na smrť. Alebo na novýživot? Keďže obaja boli panensky čistí, pomenovali po nich ľudia Panenskú vežu.
