Začnem aprílovým dňom v roku 1900. V Milwaukee sa narodilo chlapčisko, ktoré sa postupne dostalo k divadlu. Mládenec začal hrať malé hry na Brodway a časom sa vypracoval na herca, bez ktorého si nevieme predstaviť starú americkú kinematografiu. Poznáme ho pod menom Spencer Tracy.
Priznám sa, že jeho sivé vlasy a dobrosrdečný pohľad je akýmsi exkurzom k starým americkým hercom. Starí americkí herci majú niečo do seba. Vždy, keď si na nich spomeniem, začnem sa rehniť sám od seba. Spencer Tracy mi príde ako starootcovský rybár, s ktorým sa zhováram o dievčatách, guláši, pivu a dobrých filmov. Je len jediný herec, ktorý ho u mňa predbehol v starootcovskej láske. Môj milovaný a nezabudnuteľný Harry Morgan. (A aké bolo pre mňa šťastie, keď som ich videl hrať spolu.)
(Z mladších amerických hercov ma upútal šerif Henry Fonda. (Nie vo westerne.) Zo siedmych statočných štyria. Steve McQueen, James Coburn, charizmatická vetrom ošľahaná tvár a Yul Brynner.)
Vráťme sa k Spencerovi. Spencer Tracy ma nadchol v troch filmoch. Raz hral vojnového veterána, ktorý šiel navštíviť ďalšieho chlapa a dvakrát hral právnika. (Raz obhajcu a raz sudcu.)
Začnem prvým filmom „Čierny deň v Black rock“. Ten film mi trochu pripomína Ramba. Je to o chlapíkovi, ktorý zastaví v Black rock. Chce navštíviť jedného pána a niečo mu darovať. Zrazu ho začnú všetci nenávidieť a on nerozumie prečo ho v tom meste toľko nechcú. Zaujal ma tu tým, že nestratil na svojom šarme gentlemana starej školy. Pomaličky mu začnu dochádzať veci a zistí, akí sú ľudia v Black rock. Určite si to pozrite, hoc je to z drsného prostredia.
Druhý film sa volá „Kto seje vietor.“ Priznám sa, že k tomu filmu som sa dostal hlavne preto, lebo v ňom hrá Harry Morgan. O čo v ňom ide? V jednej škole učiteľ začne prednášať o Darwinovej evolučnej teórii. Ľudia ho odsudia, pretože deti pripravuje na to, aby neboli dobrí kresťania. Skrátka a dobre, rieši sa tu stokrát opakované, pokiaľ neveríš, že život pochádza od Boha, musíme ťa odsúdiť, pretože pohŕdaš náboženstvom. Ani neviete, akú radosť mi spravilo, keď som uvidel, kto mu robí na sude obhajcu. Je to Spencer Tracy. So svojimi trakmi, nežným úsmevom a láskavou povahou. (Tí, čo majú radi uštipačnosť, prídu si na svoje.)
Tretí film, o ktorom budem písať, zachytáva posledné udalosti druhej svetovej vojny. Spencer Tracy tam hrá sudcu. Ide o Norimberský proces. Ten film je plný vášne, pocitov, hnevu, ale aj obyčajného ľudu. Je to dlhý film, kde sa okrem Spencera Tracyho objavujú aj iné hviezdy. Veľmi zaujímavú úlohu tu zahrala Marlene Dietrich, ktorá chce sudcovi a aj celému svetu ukázať, že vojna bola krutá, ale čo obyčajný ľud? V sudnej sieni bojujú od začiatku dokonca Maximilian Schel a Richard Widmark, ktorých neraz musí sudca prerušiť za ich vášne. Objavuje sa tu obrovská krutosť, napätie, ktoré graduje až dokonca. Pozrite si to, hlavne koniec, keď jeden z odsúdených sudcov dostane slovo.
Čím je pre mňa Spencer Tracy? Charizmatický herec, ktorý hral svoje filmy až dokonca. Objavil som ho prvýkrát v Norimberskom procese a vždy, keď som ho zazrel v nejakom inom filme, nedokázal som ho zastaviť. (Teším sa na film „Hádaj, kto príde na večeru.“)
Nie som však jediný, koho zaujal a tu prichádza odpoveď na to, čo ma potešilo. Občas sa stane, že jeden herec druhého obdivuje. Stane sa to dokonca tak, že si jeho meno vezme za svoj herecký pseudonym.
Posledný októbrový deň v roku 1929 sa v talianskom Neapoli narodil chlapec. Dali mu meno Carlo a rodina Pedersoli sa rozrástla. Chlapec rástol a obľúbil si najmä plávanie. V ňom bol taký dobrý, že získal nejednú medailu.
Filmovať začal už skôr, ale osudovým sa pre jeho kariéru stal film „Boh odpúšťa, ja nie“. Písal sa rok 1967 a Carlo si musel zmeniť meno. Bud si vybral podľa svojho obľúbeného piva a Spencer na počesť Spencera Tracyho.
Mám rád filmy Buda Spencera a Terenca Hilla, oboch si veľmi vážim a ich prvé filmy neboli tie komédie, na ktorých sa dodnes rehoceme. Ale o nich dvoch niekedy inokedy. Musím sa však priznať, že za zvolenie svojho pseudonymu, mám Carla ešte radšej.
Ďakujem kolegovi za inšpiráciu, aj za článok, ktorý stojí za prečítanie.
