Toto je Island

„Tam, kde sa ľadovce dotýkajú oblohy, krajina prestáva byť pozemská a splýva s nebesami.“ (H. Laxness)

Písmo: A^- | A⁺

Počasie sa mení každú chvíľu, ide o krajinu ohňa a ľadu. Po svete sú hory, ale nikde nedýcha duch Arneho Saknussemma, ktorý objavil stred zeme. Milujeme rozprávky a mýty, ale Island ponúka starú Eddu. Dôkazom lásky k starobylej Edde je aj spisovateľ, ktorý objavil príbeh o prsteni.

Prečítal som si knihu Toto je Island. Nejde o obyčajný bedeker, autorky Nína Björk Jónsdóttir a Edda Magnus dali sprievodcovi ducha. Ducha Islandu, ktorého charakterizuje úvod.

„Neuveriteľný pocit úľavy a vďaky, keď miestny farmár radšej nevečeria, aby ti pomohol vytiahnuť auto z priekopy za snehovej búrky.“ (Jónsdóttir, Magnus, 2022, s. 7)

Prekrásny bedeker sprevádzaný fotkami, ktoré majú dušu. A ja, podobne, ako profesor Lidenbrock, mal som chuť všetko zbaliť a ísť na Island. Tematicky je dielo rozdelené na pár kapitol, kde som sa dozvedel o regiónoch, kultúre, kuchyni (mňam), o tom, že Islanďania chodia na výlety za zmrzlinou, našiel som aj odpovede na historické otázky, dozvedel sa, prečo skoro každé islandské meno končí na sson (syn) alebo dóttir (dcéra), cestoval som za sopkami a objavil som v sebe nežný úsmev, keď sa spomenie prastará Edda.

Ak sa dostanete ku knihe, prelistujte si ju. Fascinovala ma islandská abeceda, rovnako aj kultúra a najmä literatúra. Nebolo to tak dávno, keď som i z nejakého antikvariátu odniesol Děti země. Začal som si hľadať informácie o autorovi, ktorý dostal Nobelovu cenu za literatúru. Halldór Laxness napísal niekoľko kníh o Islande.

reklama

Rovnako ma zaujali aj filmy a objavil film, o ktorom som počul veľmi dávno. Rád by som si pozrel film Deti prírody z roku 1991.

Keď už sme pri deťoch, veľmi ma zaujala islandská výchova. Deti si majú vybrať, kam má smerovať ich cesta. Niektorí majú radi futbal, iné plávajú, ale k veciam pristupujú hravo. Škandinávci patria medzi skupinu šťastných ľudí. (Inak, prečítajte si aj túto knihu) Islandské deti objavujú svet hravosťou, vlastnými skúsenosťami. Veľmi sa mi páčila kapitola venovaná deťom, rodine, ale aj sviatkom.

Očaril ma vzťah Islanďanov k prírode. Sú zvyknutí na premenlivé počasie, majú vzťah k svojim koňom, teším sa na turistiku, keď na ľadovú zem zavítam a fascinoval ma aj polnočný beh.

reklama

V knihe sú rozpísané aj mnohé iné zaujímavosti. Dozvedel som sa zaujímavosti o hlavnom meste. (Odporúčam prečítať si o Reykjavíku.) Sú tam aj tipy kam sa ísť najesť, čo vidieť, ale najmä, kde si dať najlepšiu zmrzlinu. Islanďania milujú zmrzlinu za akéhokoľvek počasia. Rovnako tak milujú aj sladké drievko. (Ešteže autor tohto článku nemá závislosť na pelendrekoch.)

Nádherná kniha zaplnená mnohými informáciami. Parádny sprievodca, čo neomrzí a určite ho ešte neraz vytiahnem. Začal som si robiť poznámky a hľadať zaujímavosti, čo som robil kedysi. Aj preto to nie je pre mňa obyčajný bedeker. Objavil vo mne neuveriteľnú vášeň objavovania a chuti navštíviť spomínaný ostrov ako profesor Lidenbrock. Ešteže v antikvariáte nemajú knihu so starými runami. Na druhej strane, Snæfellsjökull má len 1446 metrov nad morom.

reklama

PS: Na záver niečo o vianočných škriatkoch:

„Najpopulárnejším vianočným škriatkom je Stúfur alebo Guľko. Náklonnosť si zrejme získal tým, že je zo všetkých najmenší. Jeho veľmi obľúbeným parťákom je Kertasníkir (Zlodej sviečok), ktorý prichádza ako posledný, a preto zvykne priniesť najväčší darček. Počas jeho nočnej návštevy miznú z domu sviečky. Mnohí škriatkovi radi jedia. Ako prvý prichádza Stekkjastaur (Hlupáčik z košiara), ktorý sa snaží piť ovčie mlieko priamo z vemena, kým Giljaguar (Ťulpas z rokliny) má radšej spenené mlieko. Þvörusleikir (Oblizovač lyžičiek) má rád zvyšky na neumytých lyžičkách v kuchyni, aj Pottaskefill (Vyškrabávač hrncov) a Askaslekir (Vylizovač misiek) radi oblizujú kuchynské náčinie. A potom ešte Skyrgámur (Hltač skyru), ktorý zje všetkom chutný skyr (kto by mu to vyčítal). Bjúgnakraekir (Zlodej klobások) kradne všetky klobásky, čo mu prídu pod ruku, kým Ketkrókur (Hák na mäso) kradne mäso zavesené pod strechou na špeciálne tvarovanom háku.“ (Jónsdóttir, Magnus, 2022, s. 195)

Veď si ich pohľadajte: https://arcticportal.org/ap-library/news/2231-jolasveinar-the-icelandic-yule-lads

Určite si knihu pozrite, ak máte chuť objavovať, listovať a radi sa necháte podmaniť nádherným Islandom.

Kniha sa dá kúpiť:

Martinus: https://www.martinus.sk/?uItem=1457481&z=81XMBP&utm_source=z%3D81XMBP&utm_medium=url&utm_campaign=partner

Knihcentrum: https://www.knihcentrum.sk/Kniha/toto-je-island

bux: https://www.bux.sk/knihy/585838-toto-je-island.html

littera: https://www.littera.sk/kniha/199738

knihomol: https://www.knihomol.sk/autor/bjoerk-jonsdottir-edda-magnus-nina

Diderot: https://www.diderot.sk/sk/371280/nina-bjork-jonsdottir-edda-magnus-toto-je-island

Animovaná história Islandu: