Slávny román „Traja mušketieri" prvýkrát vyšiel v roku 1844. Vychádzal v novinách ako román-fejtón. (Žurnalistický žáner, román písaný pre noviny. Je charakteristický krátkymi kapitolami, má špecifickú stavbu román. Okrem Dumasa ho využívali aj iní spisovatelia, napríklad Karel Čapek)
Traja mušketieri sú rozsiahlou románovou trilógiou. Prvým dielom sú Traja mušketieri (Les trois mousquetaires), o rok na to Dumas napísal Troch mušketierov po dvadsiatich rokoch (Vinct ans aprés) a Traja mušketieri ešte po 10.tich rokoch ( Le vicomte de Brgelonne, ou Dix ans plus tard), písal ich v rokoch 1847-1850.
Príbeh sa odohráva v rokoch 1625-1628. V tom čase sa v Európe odohrávala 30. ročná vojna, ktorá začala v roku 1618 v Prahe. Konkrétne na Pražskom hrade, odohrala sa tam druhá pražská defenestrácia. (Inak počas tridsaťročnej vojny prišli Česi o jednu zo svojich najhodnotnejších pamiatok, o známu Diablovu bibliu)
Ale aj počas 30. ročnej vojny sa predsa mohol odohrať krásny príbeh. Príbeh o priateľstve, o dospievaní, o láske a nenávisti, o intrigách. Vlastne o tom aj Traja mušketieri sú, o boji, o vraždách, o intrigách, o nevere. Ale čím to je, že práve „Les trois mousquetaires" nás dokážu povzbudiť a potešiť ako jarný vánok?
Predpokladám, že môžeme ďakovať postavám, aké Dumas vytvoril. Nádherné postavy, ktoré mi prirástli k srdcu. Najlepších priateľov občas volám ich menami. Pochopiteľne, ja som ten najmladší, presne ten Don Quijote, ktorý si o sebe myslel všetko dobré.
V D'Artgnanovi som našiel tú spoločnú nedospelosť. Obdivujem ho pre jeho rozhodnosť, pre jeho sny. On bol človek, ktorý si našiel veľmi skoro svoju cestu. Bol z rodu orlov, stále vedel, kam lietať. Navždy bude pre mňa presne ten nevinný snílek, akého som v sebe objavil aj ja.
Athos je pre mňa symbolom úcty a takej tej otcovskej lásky k D'Artgnanovi. Myslím, že keby nebolo Athosa, D'Artgnanan by nikdy nedospel a nikdy by nebol mušketierom.
Porthos je zase chvastoš, chvastúň. Má mnoho sily, ale akoby sa mu nechcelo využívať rozum. V niektorých filmových verziách mi príde viac ako karikatúra, než mušketier. Keby som zavrel obe oči, povedal by som, že z Porthosa (v tom poslednom filme) príliš urazili. Bol síce chválenkár, občas niečo pokazil, ale príliš veľkú, komickú karikatúru z neho spravili. Skoro ako z trpaslíka Gimliho v Pánovi Prsteňov.
Aramis mi príde ako nejaký stredoveký bard. Je pompézny svojim duševným umením. Príde mi ako hráč na lýru. Je mi najcitlivejší a má ten najštipľavejší meč. Viac používa jazyk ako svoj meč, čo sa o jeho druhoch veľmi nedá povedať.
Athos, Porthos, Aramis a D'Artgnanan. Všetci štyria, oddane slúžili svojmu kráľovi a Anne Rakúskej (bodaj by nie, keby tam nezaúradovala Constance) a nenávideli kardinála. Myslím si, že každý chlapec chce byť raz mušketierom, bojuje s kadekým a za svojho najväčšieho nepriateľa si vyberie kardinála. Ako sa skutočne volali a čím všetkým sa Dumas st. inšpiroval?
O kráľovi Ľudovítovi XIII. (1601-1643) nemusíme uvažovať ako aj Anne Rakúskej (1601-1661), matke Ľudovíta XIV (1638-1715). Vieme predsa, kto boli. Takisto ani jeden z kardinálov nie je vymyslený. Obaja sa v diele volajú vlastnými menami. Richelieu, Armand-Jean du Plesis žil v rokoch 1585-1642. Ottova všeobecná encyklopédia o ňom prezrádza, že položil základy absolutizmu a ako správny cirkevný hodnostár sa snažil o to, čo cirkvi v 17. storočí predovšetkým išlo. Tuším sa tomu hovorilo rekatolizácia a Richelieu na francúzskom dvore obmedzil moc hugentov. Veru, hugenoti sa vo Francúzsku v 16. a 17. storočí museli mať nádherne, hlavne v noci z 23. na 24. augusta roku 1572. (Ten druhý bol takisto skutočný, Jules Mazarin (1602-1661), „étrangers Cardinal")
Čo však štyria statoční priatelia? Alexandre Dumas s pomocou Augusta Maqueta vytvorili román, v ktorom použili skutočné mušketierske srdcia.
D'Artgnanan sa v skutočnosti volal Charles de Batz-Castelmore. Narodil sa v roku 1610, alebo v roku 1611 na hrade Castelmore, nachádzajúci vo francúzskej provincii Gaskonsko. Keď mal 16, 17 rokov, rovnako ako mnoho mladých šľachticov, cestoval na dvor kráľa Ľudovíta XIII. Na dvore sa stal kapitánom „sivých" mušketierov. (Pomenovaní boli podľa farby koňov, na ktorých jazdili.) Oženil sa v roku 1659, mal dvoch synov. Zomrel v roku 1673, padol počas bitky, odohrala sa z noci 24. na 25. júna 1673. Tá osudná nedeľa bola tragická aj pre kráľa. Práve ten kráľ, čo postavil v Paríži Versailles, napísal Charlesovej žene: „Madam, stratil som toho, komu každý dôveroval."
O ďalších mušketieroch som viac doposiaľ neobjavil. Poznám len ich pravé mená, Athos bol Armand de Sillegue, kráľovský mušketier, zomrel v roku 1643. Porthos sa volal pravým menom Isaac de Portau a Aramis sa volal Henry d'Aramitz.
Čo dodať na záver? Myslím si, že Traja mušketieri nás budú sprevádzať a ochraňovať neustále. Kto by nepotreboval Athosovu úctu, Porthosov meč, Aramisov jazyk?
Literatúra:
<http://crossroadsmag.eu/2006/12/remembering-d%E2%80%99artagnan-in-maastricht/> [cit. 2010-05-02]
<http://www.sparknotes.com/lit/3musk/section15.rhtml> [cit. 2010-05-02]
<http://www.dumaspere.com/pages/dictionnaire/trois_mousquetaires.html> [cit. 2010-05-02]
<http://hi.baidu.com/athos7/blog/item/220737a4843bf6f49052ee0e.html> [cit. 2010-05-02]
Odporúčaný článok:
<http://cs.wikipedia.org/wiki/T%C5%99i_mu%C5%A1ket%C3%BD%C5%99i> [cit. 2010-05-02]
Obrázky:
<http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/c8/Alexandre_Dumas_7.jpg/220px-Alexandre_Dumas_7.jpg> [cit. 2010-05-01]
<http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/dd/Dartagnan-musketeers.jpg/220px-Dartagnan-musketeers.jpg> [cit. 2010-04-30]
Ottova Všeobecná encyklopédia. Bratislava : Ottovo nakladateľstvo, 2007. [CD ROM]
