Prešli sme kolo Orloja a kamarát rozmýšľal nad originálnym darčekom a tak chcel z Prahy doniesť nejaký originálny darček. Niečo švejkovské. A tak sme sa dostali skoro až k Prašnej bráne a vošli do informačného centra. Spýtali sme sa, či nám nevedia poradiť a slečna nás informovala, že máme ísť do hospody U Kalicha. „Ty vole, to ešte existuje?" Opýtal som sa a začal rozmýšľať ako najrýchlejšie sa tam dostať. Krčmu sme šťastne našli.
Nebol som tak dlho, aby som ju mohol detailne opisovať. Ale v tej krčme to skutočne vyzerá ako z Ladových ilustrácií. Prvú vec, čo som si všimol, bol obraz Františka Jozefa I. s muchami. Nebol to originálny obraz, ktorý tam bol zavesený ešte z čias monarchie, ale Ladova ilustrácia. A tak som hľadal nervózneho Palivca, ktorý zvesil obraz a večne nadával.
Hľadal som aj detektíva, čo si píše na ruku. Bol som zvedavý kedy príde a zatkne ma za niečo apolitické: Napríklad zato, že sa zasmejem na obraze cisára Františka Jozefa I. Potom by ma čakal súd a ktovie, či by som netrpel vrodeným kreténizmom. (Inak všimol som si, že vo filme, ako Švejka vypočúva ten starý, šedivý pán, spievajú deti Zlatú bránu.)
Hľadal som aj Turkov. Teda vo Švejkovi sa žiaden Turek nevyskytuje, iba z úst Švejka tam počuť ako nadáva na pohanských psov. Takisto som tam hľadal aj Srbov, či vdovu a siroty, ktoré Švejk spomína.
Ale v prvom rade som hľadal Švejka. Toho beťára, ktorý z tej krčmy urobil možno aj turistickú atrakciu. Hľadal som ho, ako príde a povie, že chce čierne pivo, lebo aj on smúti. Tešil som sa stretnutiu s ním, keď mi povie, čo si myslí o súčasnom dianí. Možno by bol dnes taký vytrvalý, žeby sa stal poslancom, alebo ministrom.
Čakal som všetkých, ale neprišli. Teda prišli, ale objavili sa len v mojej mysli. Ale tých pár minút, čo som bol v U Kalicha, ma donútilo opäť zobrať knihu od Haška a smiať sa. Ja vlastne ani neviem, čím to je, ale kedykoľvek zoberiem Švejka do ruky, stále sa smejem, aj na rovnakých vtipoch. To sa mi skoro nikde nestalo, ale Švejka som čítal aj knihu, aj úryvky a smial som sa. Vždy nájdem vo Švejkovi iný humor.
A najviac sa asi smejem na začiatku, keď povie, že Kristus Pán bol takisto nevinný. Ani nie tej vete, ale ako sa Hrušinský zatvári tak filozofický, akoby zjedol všetku múdrosť sveta.
Venujem Petrovi Spálenému.
Ešte vám dám webovú stránku legendárnej krčmy: http://www.ukalicha.cz/
