Útek z tábora 14

„Vojna je mier. Sloboda je otroctvo. Nevedomosť je sila!“ (George Orwell)

Písmo: A^- | A⁺

Svet, v ktorom sa Orwellova dystopická vízia stala realitou. Rodinná dynastia vytvorila totalitný režim a v krajine žije viac ako 26 miliónov ľudí. Krajina, v ktorej panuje hlad, chýbajú základné hygienické podmienky a ľudské práva sú také, aké určí vyvolený. Severná Kórea je krajinou, v ktorej sa Orwellov dystopický román stal doslova skutočnosťou.

Prečítal som si knihu Útek z tábora 14, ktorú napísal Blaine Harden. Pracovné tábory sú v KĽDR realitou. A o jednom z nich je aj spomínaná kniha. Knihu by som rozdelil na tri časti. Prvá je život v tábore, druhá je útek a tretia je prispôsobenie sa v demokratickom svete.

Hlavným hrdinom je Sin. (Jeho meno uvádzajú aj ako Šin alebo Shin.) Chlapec, ktorý sa narodil v tábore 14. Už od útleho detstva nepoznal ani len okolitý svet uzavrenej krajiny pred svetom, nie to ešte civilizovaný svet, ktorý poznáme my. Musel dodržiavať pravidlá tábora, pretože inak by ho zabili. Pravidlá sú uvedené na konci knihy.

Sin sa narodil v tábore, kde chodil do školy a vyrastal. Ako dieťa bol svedkom, keď učiteľ v škole dobil doslova šesťročné dievča na smrť len preto, že ukradla kúsok jedla. V táborovej škole nebolo veľa hygieny, preto bolo dovolené si vzájomne vyberať vši a iné veci.

Doslova neľudské podmienky, s ktorými sa stretli ľudia držaní v tábore. Pre Sina to bolo normálne. Rovnako ako aj udavačstvo, práca s neľudskými podmienkami a fyzické tresty a mučenie. Ak porušil pravidlá alebo aj keď nič neporušil, prišiel trest.

Prvá časť knihy mi prišla ako Jeden deň Ivana Denisoviča, ale pre malého chlapca. Práca v neľudských podmienkach, po ktorých prišiel výprask a rany sa hojili veľmi dlho. (Alebo hnisali veľmi dlho.)

Autor vysvetľuje súvislosti a opiera sa o množstvo zdrojov, ktoré sú uvedené. Nebolo tomu inak ani v prvej časti, kde autor okrem iného odkazuje aj na Annu Frankovu. Uvádza zdroj, v ktorom sa spomína, že Annu Frankovu zabila strata vôle žiť bez svojej milovanej Margot a nie týfus a hlad. O psychológii, pude sebazáchovy a o tom, čo všetko spravili ľudia v pracovných táboroch, na to sa odkazuje veľmi často.

V druhej časti knihy sa Sin rozhodne ujsť do Číny. Táto časť je veľmi dobre spracovaná – aby mohol opustiť krajinu, musí kradnúť cudzím ľuďom a podplatiť stráže na hranici. Pretože často nemajú čo jesť, atď.

Útek bol zaujímavou časťou. Sin sa v Číne stretol s čínskymi Kórejcami. Teda, ľudí zo severnej Kórey, ktorí ušli do Číny a robia všetko preto, aby sa na nich neprišlo a neboli deportovaní späť. (Z tejto časti viac neuvediem, aby som vám neprezradil všetko.)

Čas prispôsobenia nebol ani zďaleka veľmi jednoduchý. Ak si porovnáme nemecké koncentračné tábory, často do nich prišli ľudia, ktorí predtým žili normálny život. Ale toto je iné. Sin nikdy nepoznal normálny život. Slová ako, „ďakujem“, „prepáč“ či „podpora“, mu boli úplne cudzie. Veď nedávno Sin lovil myši, aby prežil. Ísť sa najesť do reštaurácie bolo pre neho cudzie. Strávil celý život izolovaný v pracovnom tábore od narodenia. A zrazu sedí v reštaurácii v Soule a môže jesť ryžu kým vládze.

Prispôsobiť sa demokratickému svetu je pre severokorejcov veľmi ťažké. Nikto ich nekomanduje, nikto ich neudáva, nemusia bojovať o prežitie. Existuje obrovské množstvo organizácií, ktoré im pomáhajú, ale vôbec to nie je jednoduché.

V tretej časti knihy autor analyuje Sinove prednášky v Amerike a cesty do Južnej Kórey. Sin spozná nejakých ľudí, spriateli sa, zamiluje sa do ženy, atď. Na druhej strane, trpí depresiami, pretože vie, čo sa stalo jeho blízkym. Mnoho vecí si vyčíta a nevie len tak zabudnúť.

Blaine Harden, autor knihy, rieši aj problematiku spojenia oboch štátov. Ak by došlo k zjednoteniu, aké by to bolo? Pochopiteľne, odpoveď severu je nám jasná už niekoľko desaťročí. Ale čo juh? Južná Kórea je jeden z najvyspelejších štátov na svete. Má obrovskú ekonomiku, najrýchlejší internet na svete a je úplný kontrast oproti KĽDR. Sever má hospodárske problémy, nebolo to tak dávno, keď v krajine bol obrovský hladomor a mnoho iných vecí. (Niektoré časti žijú len vďaka humanitárnej pomoci predovšetkým zvonku.)

Blaine Harden pracuje s myšlienkou, že, ak by došlo k zjednoteniu, pre juh by to mohlo znamenať hospodársky, ekonomický i morálny pokles. Mnoho ľudí by sa zjednoteniu nebránilo, ale obávajú sa dôsledkov a nechcú ho zažiť na vlastnej koži.

Útek z tábora 14 je veľmi dobre napísanou knihou, ktorá opisuje život, útek a prispôsobenie jedného človeka z KĽDR. Sin musel mnoho obetovať, niekedy aj podvádzať a kradnúť, aby prežil. Pretože to je Severná Kórea. V diele sa objavuje aj obrovský kus ľudskosti a úplne ma dojalo, keď kdesi v Číne stretol juhokórejského novinára a ten mu pomohol.

Knihu odporúčam. Je silná, je tvrdá, ale je to útek chalana, ktorý nikoho nemal a ušiel z pracovného tábora z KĽDR. A dúfajme, že sa takáto realita nikdy nestane našou skúsenosťou.

Informácie o knihe:

Autor: Blaine Harden

Dielo: Útek z tábora 14

Rok vydania: 2013

Počet strán: 216

Vydavateľ: Ikar CZ

ISBN: 978-80-222-0625-9

PS: Pozrite sa ešte sem:

https://www.martinus.sk/640201-svedectvi-o-zivote-v-kldr/kniha

https://www.preskoly.sk/p/228897-utek-z-tabora-14/

https://www.youtube.com/watch?v=2WSEvDc08bg

https://www.youtube.com/watch?v=APy_hCqqluM

https://www.youtube.com/watch?v=sYECsycUj7Q
https://www.absynt.sk/nie-je-co-zavidiet
https://blog.martinus.cz/2013/08/autenticke-svedectvi-uprchlika-z-pracovniho-tabora-v-severni-koreji