Zhodli sme sa, žeučiť literatúru nie je len šíriť informácie. To nie je len o tom, že Bakerstreet v Londýne je slávna kvôli Sherlockovi Holmesovi. Literárne umenieneskúma len to: koľko kníh napísal Charlie Dickens, na ktorej strane zabilRaskoľnikov úžerníčku. Učiť sa o knihách, to nie je len hľadať alexandrínyv básničkách, to nie je len hľadať symboliku v doktorovi Galénovi.Literatúra má akési poslanie, v nej je zapísaná kultúra, odkaz, srdcečloveka a celého sveta. Ak sa chcem učiť o knihách,o spisovateľoch, to si musím prečítať tú knihu, zamyslieť sa nad takýmikrásnymi myšlienkami ako: „Človek nie jelen telo." (Mňačko), „Môžeš milovaťa nebyť pri tom šťastný, môžeš byť šťastný, ale nikdy nebudeš milovať, alemilovať a byť šťastný, to by bol zázrak." (Balzac), „Sú hodiny, ktoré trvajú večnosť."(Dumas).Takto by som mohol pokračovať donekonečna.
Keď sa pozriem napovinné čítanie, začali sme ho so sestrou trošku analyzovať. Čo sme mali radia čo nie? Tak ja som miloval Gilgameša, Antigona bola symbolická, ale niena 16 ročného chlapca. Hamleta som mal rád, ale tak po svojom. Keď som si niekdečítal o tom, čo je Hamlet, zistil som, že s tým nesúhlasím. Ja som sadočítal, že Hamlet je čierny, zlý, odporný, že je symbolom čiernej farby.Uvedomil som si, že s tým nemôžem súhlasiť. V istom zmysle slova somsa v Hamletovi našiel, R.Roland napísal, že „V každom chlapcovi vo veku od 16-18 rokov je kúsok Hamletovskej duše."A vtedy som si uvedomil, že Hamlet vo mne ostane stále taký spravodlivý,pomstychtivý, nenávisť je mu bližšia ako láska. Trošku som sa v jehocharakteristike našiel.
Po Hamletovi sami zdá, že sme čítali Lakomca a to sa mi páčilo. To bolo obdobie, keď jasom si zaľúbil Moliera a potom som čítal aj jeho ďalšie divadelné hry.Naučil ma mať rád komédie. No a to je asi tak všetko, čo som čítalz povinného čítania na dlhšiu dobu.
Dlho somneotvoril žiadnu knihu, až v treťom ročníku. Myslím, že to bola novela:Peter a Lucia. Kniha mi vrátila chuť do čítania. Krásny príbeh a eštek tomu aký krásny jazyk. (Hoci, bližší mi bol český preklad, tam som toviac precítil ako v slovenskom) Po Rollandovi prišla doba Remarquaa to ma nikto nemohol dostať nejakú dobu von. On ma naučil milovaťknižnicu, hltal som tie slová, bolo tam dobrodružstvo, krásne myšlienky, úžasnéopisy jedlá, nádherné ženy. Po Remarqovi som nečítal z povinného čítaniauž nič, teda na strednej škole. Vôbec sa mi nechcelo, to som radšej behal zadievčatami, hral futbal a keď niekto doniesol knihu, spomenul som si naRemarqua a tak ma milo hrialo pri srdci.
V treťomročníku som sa zoznámil aj s Karlom Čapkom: RUR. RUR sa mi istým spôsobpáčilo, bolo to sci-fi, ale úplne iné na aké som bol zvyknutý. Ak by mi vtedyniekto povedal, že ten autor sa mi stane niekedy srdcovým, neveril by som. Akby mi vtedy niekto povedal, že budem o ňom písať bakalársku prácu, takistoby som neveril. Nevedel som o ňom dokopy nič, to až neskôr som sav ňom svojim spôsobom našiel. Vtedysom netušil, aký bol hanblivý, ako sa raz vyznal nejakému spolužiakovi ešte nastrednej škole „Ja sa dievčat tak bojím,že ak by som nejakú chcel pobozkať, určite by sa mi spotili pery."(A tobolo podobné aj mne) Nemal som šajnu aké novinové články písal, aké krásnerozprávky tvoril. (Minule som si kúpil audioknihu „Devatero pohádek", ale tamnie je Lotrando, ale tie rozprávky bez Lotranda nie sú úplné). Bol obrovskýmbojovníkom proti fašizmu, v 30.tych rokoch sa nebál a napísal doLidových novín o Hitlerovi, že nie je politik, ani štátnik „Medzi nami, on nie je ani rečník, alevyvolávač." A ja som to vtedy nevedel, lebo sme sa o tom neučili.
Koľko autorov smeprebrali, koľko teórie sme vedeli? Koľko obsahov diel sme sa naučili od tohoa toho autora? Raz mi slovenčinárka hovorila, že som zberateľ perličieko spisovateľoch. Mala pravdu, ale to som robil len preto, lebo ak somo tom človeku niečo vedel, bol mi bližší. Keď som šiel na Křivokláts kamarátkou, hovorila mi, že nemala rada literatúru. Ale keď o tomspisovateľovi niečo vedela, prípadne bola pri nejakom dome, kde sa nachádzal,bol jej bližší a niečo si o ňom prečítala.
Čo ľudia akoDoyle, Dumas, Mark Twain, Jules Verne, Karl May, A.E.Poe? O nich sme sanikdy neučili, prečo?
Nechcemprepisovať osnovy, ani byť kritický na literárnych vedcov, ale trošku sme savčera so sestrou zamysleli. Byť učiteľom literatúry nie je len šíriťinformácie, ale pomôcť ľuďom, aby literatúru mali radi. Čítať knihu, toneznamená držať si ju v ruke a hrať sa na intelektuála. Čítať znamenázbližovať sa s autorom, s dobou v ktorej žil.
No toľkoo mne, čo vy? Aké knihy z povinného čítanie ste mali a nemaliradi?
Poďakovanie patrísamozrejme sestre: http:/surabova.blog.sme.sk/
