Jiří Kodet bolhercom, akých by sme dnes potrebovali mnoho. Do hrania vložil humor, nieobyčajný. Vedel geniálne hrať cholerikov. Mnoho ľudí hovorí, že hral sám seba. Nezabudnuteľnýje pre mňa v básnikoch, kde hrá nervózneho režiséra. A čo Pelíšky?Film, ktorý v nás vyvoláva smiech. („Dávambolševíkovi rok, maximálne dva roky.“)
Keď Jiří Kodetštudoval, neobľuboval ruštinu. Robila mu problémy a vyučujúci nad nímlamentovali. Nechceli ho pustiť do vyššieho ročníka. Jeden vyučujúci mupovedal, že ak mu napíše na hodine niečo po rusky, pustí ho. Kodet rozmýšľal,čo robiť. Chytil prvý časopis pod ruku a obkreslil písmenka. O niekoľkodní prišiel po vyhodnotenie a vyučujúci mu pokynul, aby si sadol. Prekvapilho, mal všetko dobre. Až na jedinú výnimku. Bolo to po bulharsky.
Medzi jeho prvéfilmy patria klenoty ako Romeo, Julie a tma,či Vyšší princíp. Neskôr sazapísal do sveta kinematografie filmami Zbraněpro Prahu, Ostře sledované vlaky. Zahral si aj v televíznych seriáloch.V Nemocnici na kraji města muKopecký zlomil kľúčnu kosť, v Arabelehral režiséra.
Zaujal aj v novýchfilmoch. Zahral si nacistického lekára vo filme Musíme si pomáhať, no zlatými písmenami sa zapísal do českejkinematografie filmom Pelíšky. Film,ktorý poznám naspamäť. Komédia, ktorá nám zanechá stopu na duši. Úžasne sa prinej smejem, no behá mi aj mráz po chrbte. Na konci, keď Kodet hrá na klavíričeskú hymnu, mi behá mráz po chrbte aj keď si na scénu spomeniem. Ak si chcetezaspomínať na Pelíšky, kliknute si http://meteleskublesku.cz/?movie=15&PHPSESSID=682be7797ce2b84cc1cd6d64400ddbba
Pred dvoma rokminás opustil človek, ktorý dlhé roky rozosmieval ľudí. Zomrel pred dvoma rokmi,vďaka svojmu humoru ostane nesmrteľným. Česť jeho pamiatke!
