Začnem hereckým obsadením. Vidieť moraváka z básnikov, nadporučíka Mouchu z Čiernych barónov a do toho ešte Václava Vydru ma nemohlo nechať len tak sedieť. Jednoducho som na to musel ísť. Všetkých troch naživo som ešte nevidel.
Čo sa týka témy, francúzska história ma zaujíma. Bol to práve Dumas so svojimi Troma mušketiermi a Grófom Monte Cristom, vďaka komu som sa začal o francúzsku históriu zaujímať. Divadelná hra, ktorú napísal Pierre-Aristide Bréal, sa odohráva v roku 1815. Tým mi hra prišla bližšia, pretože 1815 vo francúzskej literatúre je tým rokom, čo sa do Marseille vrátil Faraón. Áno, neraz som si spomenul na Dumasa.
Ak mám písať o vinohradskom divadle, ide o divadlo z roku 1907. Mám k nemu blízky vzťah, pretože v ňom pôsobí niekoľko obľúbených hercov. Tomáš Töpfer, Viktor Preiss, Petr Kostka, Jan Šťastný a podobne. Za svoj najcitovejší vzťah k divadlu však považujem fakt, že Karel Čapek tam pracoval ako režisér a dramaturg. To divadlo je magické, cítiť tam atmosféru starého divadla, ktoré je plné svetiel. I dodnes sa tam cítiť ducha starých klobúkov, krásnych šiat a akejsi túžby ísť do divadla, pretože je divadlom.
Divadelná hra je z obdobia starého Francúzska. Predstavte si starú krčmu, kde víno tečie prúdom. V komorách majú všelijaké dobroty. Od údenín až po všakovaké pašteky a tie najlepšie syry, ktoré zrejú. Je to krčma, kde sa schovávajú špehovia. Oni boli kedysi priaznivci kráľa, iní priaznivci revolúcie, ďalší priaznivci Napoleóna a keď sa to tak pomieša, boli to tí istí ľudia.
Ako to tak býva, šenky sú plné zvedov, plné ľudí, ktorých treba schovávať. Sú tam aj francúzski milenci z čias 19. storočia, grófovia, nádherná žena a žandár.
Nechcem veľmi prezrádzať o postavách, ale v tejto komédii hrá žandára Václav Vydra. Je geniálny. On sa tam stelesnil ako prísny, ale zároveň láskavy človek. Nehovoriac o tom, že jedine on bol ten, kto mohol spasiť Francúzsko. (Ostatní nevedeli ani vystreliť z flitny.)
Ďalšie postavy len načrtnem. Je tam starý plukovník, potom šéf žandárov „krivá huba“, nádherná Tereza Bebarová a jej milenec. Skoro som zabudol na suseda udavača.
Príbeh ma zaujal, podmanil a bol som zvedavý ako sa bude vyvíjať. Krásne sa to dotváralo nádherným humorom, ktorý sa mi páči.
Odporúčam každému, kto sa chce zasmiať starým dobrým francúzskym humorom a vidieť aké to je, keď je Václav Vydra anjelom strážnym. Mimochodom, nechoďte tam s prázdnym žalúdkom.
Som rád, že som šiel na spomínané divadelné predstavenie. Teším sa na ďalšie kultúrne vyžitie vinohradského divadla.
