Vinco Šikula vstúpil do literatúry aj ako spisovateľ pre deti a mládež. Prečo ho spomínam? Pretože by som sa s vami chcel porozprávať o tej detskej literatúre. A takisto tá jeho poviedka vo mne vyvolala pocity smelého detstva, keď som sa túlal po horách a myslieval na svojho milovaného učiteľa. Vlastne to robím aj dodnes. Ale späť k tomu, o čom sa s Vami chcem baviť. Čo by podľa vás mali deti čítať?
Existuje niekoľko riešení ako postupovať pri riešení literárnej gramotnosti detí. Buď ich budeme zatracovať, ponižovať, biľagovať, hádzať ich démonom a kričať na ne, „Mor na vás!". Buď s nimi pôjdeme do kníhkupectva, knižnice, antikvariátu, zoberieme prvú knihu, čo uvidíme a máme pekný deň za sebou.
Pretože nechceme použiť ani jedno z riešení, rozprávajme sa o mladých a literatúre. Čo by ste im odporúčali?
Tak sa trochu ponorme do sveta, keď sme sa s tým nádherným čítaním zoznámili. Ja si pamätám na svoje detstvo. Veľmi milé obdobie, hral som futbal na tráve, kde predtým sadili zemiaky. Aspoň viem, z čoho mám potom ploché nohy. Potom to bol bicykel, to je asi moja celoživotná láska. Koľkokrát som si kolená porozbíjal a to ešte nehovorím o svojich kaskadérskych kúskoch. Alebo ako sme sa s kamarátom hnali na Kojšovku a potom si tam ľahli do trávy a bavili sa veselo o dievčatách. Ako by to bolo včera.
Z bicykla, futbalu, alebo čo ja viem z čoho som sa niekedy pustil do kníh. Čas Marka Twaina. Pamätám sa ako som sa s Tomom a Huckom plavil po tej rieke. Takisto si pamätám na toho černocha, ako sa už len volal? Mal som ho rád, hoci som si s ním nikdy nepodal ruku, nikdy som s ním nejedol chleba a nikdy som neprivolal teplo na jeho úsmeve.
Marka Twaina som miloval. Nikdy som žiadnu jeho knihu neprečítal do úplného konca. Stále sa v nej odohráva môj príbeh a moje prsty sa nachádzajú na riadkoch milovaného Marka. Neviem ani kedy to dočítam, ale asi až keď budem mať vlastné deti. Jeho knihy sú pre mňa nekonečné, plné dobrodružstiev a takého šibalského úsmevu, aký Mark Twain nosieval.
Alebo Adrian Mole. Keď som ho čítal, stále som mu fandil, alebo ako to napísať. Ani nie, že fandil, skôr, stále som chcel, aby sa mal dobre. Mal som ho rád, prial som mu. Keď som sa ku knihe dostal niekedy minulý rok, prežíval som podobné pocity.
Adrian mi trochu pripomína mladého, tučného Bastiána. S ním som sa spriatelil, miloval som jeho dobrodružstvá a ešte k tomu aj Falca, šťastného draka. (Len mi nepíšte, že Falco bol pes.) Ende dokázal vytvoriť taký pekný detský svet, z ktorého sa ešte žiadne dieťa nedostalo späť.
A čo taký Beagle? Je učiteľom mytológie pre deti. Ako on dokázal vytvoriť fantastický svet z mytológie a ešte ju doň vopchať! Peter S. Beagle dokázal svojho nevinného, čistého jednorožca postaviť na spoločnosť, kde sú nešťastné tvory. Trochu mi to pripomína Hesseho výrok, „Zlo pramení tam, kde chýba láska."
To bol len veľmi malý exkurz spisovateľov, vďaka ktorým som sa dostal späť do detstva. Aké ste mali detstvo a aké knihy vás ovplyvnili?
Moja sobota v detstve vyzerala asi takto: Ráno som vstal, šiel za Lojzíkom, pozbierali sme známky a jeho pehám sa nedalo nesľúbiť nové. Naobedoval som sa s Bilbom, tajne sme fajčili listy z lesa a pili sme tú dobrú medovinu od trpaslíkov. Poobede, keď si Bilbo ľahol, ušiel som za Átrejom a lietali na šťastnom drakovi hodiny. Po lietaní som sa ponáhľal so svojimi neučesanými vlasmi za voňavou Nicolette a vtedy som mal pocit, že som jej Aucassin.
Toľko z môjho túlania sa do sveta detí dnes. Čo vy? Teším sa na plodnú diskusiu.
Zdroje obrázkov:
<http://www.americanswhotellthetruth.org/images/portraits/mark_twain.jpg> [cit. 2010-02-06]
<http://www.elegenda.sk/kthumb/admin/imgs/produkty/img1257365855.jpg > [cit. 2010-02-06]
