Všetko začína v kanadskom Pelly Bay, čo je okrem iného aj akési centrum kanadských Inuitov. Rodiny na toto miesto prídu na saniach, ktoré ťahajú ich sny. To je miesto, kde kanadskí Inuiti oslavujú Vianoce.
Inuiti nepoznajú predvianočný stres, zhon. Sú veľmi vďační, pretože ich každodenný problém je ten, že musia zápasiť o holý život. Neboja sa pekla, však to majú každý deň. Hlad, zima, drsná príroda, do toho ešte aj mýty, ktorých sa boja.
Keď sa dopravia do Pelly Bay, začínajú so svojou prvou úlohou. Tou je postaviť kostol, ktorý je zo snehu. (Presnejšie ide o sneh, ktorý je rozrezaný na kvádre.) Na stavbe kostola sa vystriedajú všetci zdraví a schopní muži.
Kostol sa postaví, muži a ženy si rozdelia úlohy. Ženy pripravujú jedlo pre celú komunitu a muži postavia oltár. Taký vstup do Vianoc je polnočná omša v tom kostole, ktorí si sami postavili. Po omši sa zaspieva Tichá noc a deti dostanú darčeky.
Vianoce sú pre Inuitov oslobodením od každodenného boja s prírodou. Po omši si všetci sadnú, dobre si zajedia, zahrajú športové hry, ba aj preteky so psami je možné vidieť. Tancujú sa starobylé inuitské tance.
Každá rodina niečím prispeje k jedlu. Niektoré rodiny prinesú ulovené mäso, iní fazuľu, ďalší ryby. Zohrejú sa čiernym čajom alebo horúcou kávou a k tomu si dajú sladký koláč.
Keď už sú všetci najedení, vyšportovaní, vytancovaní, všetci počúvajú pútavé príbehy o love od starších.
Po vypočutí príbehov sa rodiny zababušia do kožušín a rodina po rodine odchádzajú do svojho iglu.
Pekné Vianoce všetkým.
Zdroj: http://www.rytier.sk/rytier/rytier/1998/4-98/vianoce.htm
