Kedysi dávno žila na Bytčianskom hrade kráľovská rodina. Kráľ mal krásnu ženu a ešte krajšiu dcéru. Súčasťou bohatej kráľovskej rodiny bol i čarodejník. Bol slávny a uznávaný. Živil sa svojimi kúskami na svadbách, či rôznych slávnostiach. Jedného dňa čarodejník priniesol kráľovi darček. Maličkého draka. Takí malí draci ešte nešíria z papule oheň. Jedia iba nejaké myši, hadov. Skrátka všetko, čo ľuďom nejakým spôsobom ubližuje. Kráľ hodil draka do studne. Každý sa na neho chodil pozerať. Obdivovali ho slávni rytieri, slávne dámy. I niekoľko významných európskych panovníkov sa kochalo touto atrakciou.Jedného dňa sa kráľ silno opil. Pri tej opitosti sa tackal do hradu. Cestou si všimol skromného kúzelníka. Ten sa hral s drakom a učil ho rozprávať. Jedine kúzelník vedel ako na draka. Jedine on vedel, čo má spraviť, aby sa drak dostal zo studne. Kráľ však prišiel ku kúzelníkovi. Dal mu facku a začal mu nadávať do hlupákov, šarlatánov. Kúzelník vedel, že na opitého sa nedá kričať. Vstal a ušiel. Na druhý deň ráno kráľa strašne bolela hlava. O pár hodín mu stráže doniesli nejaký list na pergamene. Kráľ si ho prečítal a strašne sa najedoval. V ňom mu kúzelník povedal, že ho už nikdy nechce vidieť. Urazil sa k smrti. Povedal mu, že on jediný vie ako na draka. Kráľ si po chvíľke uvedomil, že takého čarodejníka nepotrebuje. Veď drak nerobil neplechu. Bol malý a ľudí zabával. Brali ho ako nejaké divadlo, ktoré skôr bolo na zábavu ako pre strach.Roky však leteli rýchlo. Mnoho Váhu pretieklo a z malého dráčika sa stalo obrovské dračisko. Drak žil v studni, no nevedel zlietnuť hore. Bil do studne a strašne sa zlostil. To kráľa až tak nehnevalo. Najhoršie bolo, že drak mal veľký chvost. Mal chvost, ktorý siahal až k váhu. No, keď sa napajedil, prišla potopa. Preto sú vody Váhu také nepokojné. Kráľ hľadal po celom svete čarodejníka. Chcel sa mu ospravedlniť, potreboval ho. Dokonca mu aj svoju krásnu dcéru ponúkal za manželku. No čarodejník sa dodnes neukázal. Ktovie, možno žije dodnes v studni s drakom.
