Sparta Praha je moja srdcová záležitosť. Keď som bol o 10 rokov mladší, veľmi som snil o Letnej. Sen sa splnil a ja som prežíval najkrajšie pocity, aké fanúšik má. Vlasta Burian bol futbalovým brankárom môjho vysnívaného klubu. Ako sa doň dostal?
Všetko začalo jednou „kantínou", kde varila pani Pešková. Okrem hráčov Sparty do nej vkročil aj nezbedný šibal. Bol večne veselý, hlavne pri platení. Nemával so sebou peniaze a tak sa stávalo, že pri jeho mene bolo mnoho čiarok, krížikov.
Povráva sa, že mal stále dobrú náladu a priniesol do mužstva mnoho pozitívnej energie. Dokonca niektorí hráči s ním chceli pred zápasom sedieť v kantíne, aby vyhrali. Mal zlaté srdce.
Futbalové začiatky Vlastu Buriana sa začali v roku 1914. Sparťania mali dosť rušné leto. Podnikli dva zájazdy do cudziny. Prvým bolo Poľsko, druhú cestu podnikli Sparťania k Jadranskému moru. Písal sa 28. júl 1914 a Sparta hrala zápas v Splite. Po prvom polčase vyhrávali „rudí" 3-1, ale prišla správa: Rakúsko vyhlásilo Srbsku vojnu. Druhý polčas zápasu nikdy nezačal a Sparťania mali čo robiť, aby stihli parník do Prahy.
Šťastne sa vrátili domov, ale mnoho hráčov muselo narukovať. Pre tím to malo katastrofálne následky. Hráči predvojenskej Sparty Praha sa už nikdy nestretli.
Vojna síce hráčov povolala, ale liga sa začala. Kapitán Vaník zistil, že nemá k dispozícii brankára pred prvým ligovým zápasom. Čo teraz? Prišiel za ním Vlasta Burian, že si chce skúsiť chytať za Spartu. Vraj už párkrát medzi žrďami stál, tak prečo nie. Všetci Vlastu poznali skôr ako herca. Nikto si ho v bráne nevedel predstaviť. Ja neviem prečo, ale celkom si viem predstaviť Burianove oči ako veľmi túži za Spartu chytať.
Nakoniec sa teda rozhodli prijať ho medzi seba. Sparťania nastúpili proti vinohradskému Meteoru (iná verzia hovorí, že hrali proti Karlínu) a výkon Vlastu Buriana bol takýto: „Všechna čest, Vlasto, takového gólmana jsme už dlouho neměli." (kapitán Vaník)
Takto sa začal futbalový príbeh kráľa komikov. Časom sa z neho stála opora „rudých" a chytával pravidelne. Dostal sa však aj do kabaretu a každú nedeľu mal o program postarané. Poobede hrával futbal a večer vystupoval v kabaretoch.
Najhoršie bolo, keď sa Vlasta nestíhal prezliekať a chodieval na predstavenia špinavý a spotený. Divákom to nevadilo; mysleli si, že to je jeho nový fór. Ale jeho nadriadeným to vadilo.
Jedného dňa hrala Sparta zápas a dostala sa až do predĺženia. Museli čím skôr streliť bránku, pretože Vlasta Burian už meškal na predstavenie. Dokonca sa vyhrážal, že pustí gól. Neboli to však Sparťania, ktorí boli bližšie ku gólu. Rozhodca proti nim odpískal jedenástku a Vlasta ju chytil. Chytená penalta mala preň katastrofálny následok, vyhodili ho z kabaretného vystúpenia.
Napísal som niečo málo Vlastovi Burianovi ako brankárovi. Dostal sa tam z kantíny a postupne kvôli divadlu odišiel.
Často mám pocit, že Vlasta Burian bol vo svojom kútiku duše veľmi šťastný. Praskám smiechom, keď pozerám jeho filmy. Aké sú jeho filmy veselé, plné optimizmu a takej chuti do života. Škoda , že taký veselý človek, komický herec s nenapodobiteľnými kúskami dožil život ako starý smutný pán.
Zdroj:
Sparťanský dějepis II. Dostupné online: <http://www.sparta.cz/cs/novinky/zpravodajstvi/fotbalove/9847.shtml> [cit. 2009- 10-31]
