Prešovskáuniverzita ma naučila zabíjať nudu. Počas šiestich hodín voľno, som sa rozhodoval,čo robiť. Keďže mesto už mám zmapované, nechcelo sa mi prechádzať. Možno tobolo aj preto, že som nemal s kým. Pozrel som sa na hodinky a srdcemi zaplesalo. Veď dnes majú do piatej!
Hodil som si tokolo divadla Jonáša Záborského k nemocnici. Nájsť transfúznu stanicunebolo ťažké. Začal som sa modliť, aby mi tú krv vzali. Naposledy som darovalkrv v auguste a tak som strašne chcel aj v utorok. Prosil somBoha, aby som ju mohol darovať. Ani by mi nevadilo, keby som odpadol.
Vyplnil somdotazník. Mnohých ľudí rozčuľuje. Ja sa na ňom zabavím. Stále tie isté otázkya tie isté možnosti. Doniesol som dotazník k okienku a začal somsa rozprávať so sestričkou. Keď som sa dozvedel, že im chýba Áčko, hneď mizačalo búšiť srdce. Akoby som sa znova zamiloval. Hneď som si spomenul na ľudí,ktorí by tú krv potrebovali.
Doktorka marýchlo vyšetrila. Rýchlo som sa vrhol do kresla. Opäť pri tom. Opäť pridarovaní krvi. Už som si zvykol aj nato, keď mi sestričky nevedia trafiť dožily. To mi nevadí. Čo sa týka darovania krvi, vadia mi iné veci. Napríklad,keď niekto povie : „ Je to hlúposť. Čo akmoju krv dostane nejaký cigán?“
Je to každéhoosobná vec. Veď ak je niekto rasista, je predsa človek rovnako ako my. To lenmy ostatní sme divní, keď neuznávame ich činy.
Darcovia krvimajú v prvom rade skvelý pocit zo seba. Mám kamaráta, ktorý povie, žekaždý tú krv môže niekedy potrebovať a môže sa to stať aj mne. Ja som rád,že môžem niekomu pomôcť. Veď je absolútne jedno, kto bude mať moju krv. Na tejkrvi je najkrajšie to, že vďaka nej môže žiť mnoho ľudí. A čo ak dostanekrv nejaký človek, ktorý má inú národnosť, farbu pleti, či náboženstvo? Pokiaľviem v biblii Ježiš spomína : „ Vyvšetci ste moje ovečky.“
Nechodím darovaťkrv, preto aby som sa chválil. Hoci poznám darcov, čo sa majú čím chváliť. Jasom s tým začal na strednej škole. Dodnes si pamätám prvý odbere. Už ichmám za sebou 8. Chcel by som vás ľudia poprosiť. Tí, ktorí môžete. Choďtedarovať krv! Veď ten pocit, keď vstanete po darovaní, je na nezaplatenie. Akoby ste sa znova zamilovali. Koľko detí by tú krv potrebovalo? Nevinné stvorenia.
Keď ma už pustiaz toho kresla, stále sa mi poďakujú. Ale začo? Veď som nič neurobil. Ničzvláštne. Skôr ja by som sa mal poďakovať, že som mohol niekomu pomôcť. Tých 15minút so mňa spravili lepšieho človeka? Možno. Viem však, že ani ja nie somnesmrteľný. Aj ja tú krv budem niekedy potrebovať.
