Jaroslav Hašek a Josef Lada sa zoznámili v roku1907. „S Jaroslavem Haškem jsem se seznámil už v r. 1907 v tiskárněEmanuela Stivína v Myslíkově ulici. Tiskli tam časopis „Novou omladinu"a Hašek jako redaktor dělal korektury. Měl jsem z toho seznámeníradost. Ale s výrazem Jarslava Haška věru nebyl jsem spokojen."(Lada, 1960, S. 303) Lada charakterizuje Haška ako človeka skoro s detskoutvárou. Pýtal sa sám seba, to je človek, ktorý píše tie satirické, ironické fejtóny?Veď šlo o obyčajného chlapa, ktorý vyzerá ako dieťa. To všetko si JosefLada myslel, dokým Hašek neprehovoril.
Jaroslav Hašek bol tulák, máme na neho aj taký pekný výraz:„čavargoš". Niekoľkokrát menil ubytovanie, dokonca nejaký čas býval ajs Josefom Ladom. Ľudia v novinách neraz zveličovali ich bývanie,v novinách sa vyskytovali články, že Lada bije Haška, pokiaľ nepríde domovnačas. Vraj sa aj Hašek za svoje „výlety" dosť hanbil a keď prišielk Ladovi neskoro, povedal mu, „Nešetřimě!" Lada tieto názory vyvrátil, vraj nikdy sa Haška nedotkol. „Naopak,,sám mi jednou vlepil pohlavek." (Lada, 1960, s. 306)
Spolu prežili mnoho príbehov, niektoré boli dobrodružné,niektoré komické. Obaja veľmi radi chodievali do kaviarne Union. V tomčase tam chodili umelci a po nociach hrali šach. (O tom Lada píše, že šločasto o nervy, hlavne, keď súperom šachové figúrky pribúdali. Napríkladjeden súper mal 4 kráľovné.) Niekedy nahnevali čašníkov a hlavne majiteľakaviarne. Ten sa nahneval, druhý deň neprišiel. Nenechal svojim hosťom zapálenésvetlo. Potom sa vraj bál, že si hostia zapálili skriňu a vraj mal zlé snyo horiacej skrini.
Jedného dňa prišiel Josef Lada do slávnej kaviarne Union bezpeňazí. Objednal si kávu a rozmýšľal ako odíde a nezaplatí. Bolv kaviarni sám a nemohol ani ujsť. Neskôr si všimol, že ho pozorujedriemajúci Jaroslav Hašek. Ten hneď vedel čo sa deje a preto sa rozhodol,že mu pomôže. Josef Lada ho prosil, či nemá peniaze, či mu nepožičia. Nato muHašek odpovedal, „Já sám taky nemám v kapse anivyndry-ale já ti přece pomůžu-já tě vyhodím voknem!"(Lada, 1960, s.303)
Ďalšia príhoda je známa z Malej Strany. Obaja boli nakoncerte, bavili sa, hudba sa im páčila, nuž teda, ostali dokonca. Teda dosťveľkú zásluhu malo na tom aj pivo, ktoré bolo dobré. Keď odtiaľ vyšli, Hašekchcel niekomu poďakovať za príjemne strávený večer. „Podívné,Hašek neměl hudební sluch, a přece ho rázná vojenská hudba tak nadchla, želíbal potom na ulici vojenskou kobylu, která tahala velký buben."(Lada, 1960, s. 320)
Prežili spolu mnoho príhod, mnoho žartovných historiek pocelej Prahe, či na Vinohradoch, či na Zbraslave. Jaroslav Hašek mal citk zvieratám a k prírode. Obaja chodievali na prechádzky dolesov, dokonca jedného dňa sa odviezli vlakom do Kladna a šli do Berounapešo. Hašek mal rád prírodu, zvieratá, dokonca písal aj prírodovedecké článkydo časopisu „Svět zvířat."
Je známe, že Hašek mal rád psov, vychovával ich a „paďelával" ich rodokmene. (Nielenv tomto je podobný svojmu Švejkovi) Okrem psov sa staral o opicu mandrila,ktorá sa volala „Slečna Júlie."A Hašek s ňou mával zvláštne vzťahy, niekedy sa spolu „bili", inokedy spolu dokonca spaliv jednej posteli. Jedného dňa sa ho ktosi spýtal, prečo má také zodratéruky, on nato povedal. „I to víte, spal jsem zase se slečnou Júlií!" (Lada, 1960, s. 311) Josef Ladaprezrádza, že Hašek nezvážil slová a celá električka si vytvorila svojobraz o Haškovi. Tu by sa dalo polemizovať; ako Hašek myslel svojhoŠvejka? Či bol skutočný taký hlúpy, alebo to len hral? Ja si myslím, že Ladao tom určite vedel.
Josef Lada maľoval, v jeho obrázkoch je kus ľudskéhotepla. Ja v nich vidím príbeh, lásku k ľuďom, k svojej rodnejdedinke. Jeho ilustrácie nie sú ilustráciami, je v nich vykreslený príbeh,charakter tej, onej postavy, epickosť príbehu, ľudské správanie a kadečoiné. Bol veľkým priateľom Jaroslava Haška, vážil si ho, kreslil mu do kníh.Spolu prežili mnoho krásneho, napríklad, keď Hašek varil obedy. Jedného dňavraj robil nejaké knedle a vraj preto lepšie chutili, lebo ich robil namaliarskom „prkne" Josefa. Vtipne sa o nej vyjadruje aj samotný maliar, „Vařittedy uměl opravdu skvěle! Mělli jsme k tomu knedlíky, na než Hašek zadělalna jednom z mých starších kreslicích prken. To se samo sebou rozumí, že jepředtím utřel důkladne šosem a přejel rukou, aby se přesvědčil, žez neho nikde nevyčníva tříska. To prkno mám dodnes, ale všechny zbytkytěsta jsem s něho už sloupal Haškovým ctitelkám na památku." (Lada, 1960, s.330)
Obaja boli osobnosti svojej doby. Keď si zoberieme Švejka,majú na ňom prácu obaja. Myslím si, že Švejk by bez Ladových ilustrácii neboltakým, akým je. Dokonca aj film o Švejkovi, v ktorom hrajú hereckélegendy, (Rudolf Hrušinský, Miloš Kopecký, Svatopluk Beneš, FrantišekFilipovský, Martin Růžek, atď.) bol robený podľa ilustrácii Josefa Ladu.
Zoznam bibliografických odkazov:
HAŠEK, J. Politickéa sociální dějiny Strany mírného pokroku v mezích zákona. Praha :
Levné knihy, 2003. 314 s. ISBN 80-7309-099-6
HAŠEK, J. Osudydobrého vojáka Švejka za světové války. Dostupné online: <http://ld.johanesville.net/hasek-01-osudy-dobreho-vojaka-svejka-za-svetove-valky-i-v-zazemi?page=1> [cit.2009-01-16]
Jaroslav Hašek-Dílo.Dostupné online <http://ld.johanesville.net/hasek/dilo>[cit.2009-01-16]
LADA, J. Kronika méhoživota. Praha : Československý spisovatel, 1960. 395 s.
Zdroje obrázkov:
<http://farm4.static.flickr.com/3006/2699615454_41e121da41_m.jpg> [cit.2009-01-16]
<http://img.radio.cz/pictures/osobnosti/hasek_ladax.jpg> [cit.2009-01-16]
