Začiatok diela sa začína svadbou Karla Weissa (starší brat hlavnej postavy). Karl sa ožení s dievčinou árijského pôvodu. Jej rodina je Hitlerom nadšená a na dcéru je trochu nahnevaná. Dcéra sa však rodine odcudzí a povie Weissovcom :
Začiatok diela sa začína svadbou Karla Weissa(starší brat hlavnej postavy). Karl sa ožení s dievčinou árijského pôvodu.Jej rodina je Hitlerom nadšená a na dcéru je trochu nahnevaná. Dcéra savšak rodine odcudzí a povie Weissovcom : „ Vy znamenáte pre mňa omnoho viac ako tamtí.“ Zapáleníantisemitizmus prenasleduje Weissovcov celý život. Hlavným hrdinom rodinyWeissovcov je Rudi. Chlapec, futbalista, asi ako jediný začne používať rozuma brať psychopata Hitlera vážne.
Otec rodiny Weissovcov je lekár. Zo začiatku liečilkadekoho, ale neskôr mohol liečiť iba Židov. Počas krištáľovej noci sa pôjdetrochu prejsť Rudiho sestra. Domov príde znásilnená a akoby bez duše.Green opísal tu prechádzku tak naturalisticky, že Remarqove povypadávané črevá,či prestrelené bruchá na vás vplývajú ako niečo normálne.
O dievčati síce povedia polícii. Tá imporadí spolu s doktormi, aby dievča dali do sanatória. To sa i stane.No nikto z rodiny Weissovcoch nevie, že zo sanatória sa neskôr stanekoncentračný tábor. Dcéra rodiny Weissovcoch v ňom zahynie. Pri čítanítýchto riadkov vás možno napadne otázka : „ Kde Nemci stratili ľudskosť?“odpoveď sa nedozvedáme ani po 60. rokoch.
Karl je významný umelec. Je to skvelý maliar.Má milovanú, nádhernú ženu. Pre svoju rodinu je chápaný ako vzor lásky, dobra. V jedenvečer si pre neho prídu nacisti. Niečo mu zaklamú. Všetci tomu uveria, až na Rudiho.Nacisti ho hodia do Terezína. Neskôr ho odvedú do Poľska, kde zahynie.
Karlova žena sa začne o muža zaujímať. Jejrodina (milovníci Hitlera) má v strane známeho. Karlova žena ho navštívi. TenKarla vypátra. Povie to jeho žene. Dokonca jej dovolí, aby Karlovi mohla písať.Musí však platiť vlastným telom. Ja som pri týchto riadkoch onemel. Doslovaonemel a pýtal sa sám seba, že čo je to vlastne ľudskosť.
Rudiho rodičia zahynú v plynev Osvienčime. Do plynu putuje aj Rudiho strýko, Mosche. Autor tu opísal akosa ľudia cítili v transportoch.
Čo sa stalo s Rudim? Rudi ujdez domu a putuje na východ. V Prahe sa zoznámi s jednýmmladým židovským dievčaťom. Spolu chcú utiecť do Palestíny. Dokonca sa Rudi pripojík partizánom na Ukrajine. Autor tu prostredníctvom Rudiho Weissa poukázalakí boli Ukrajinci počas druhej svetovej vojny. Keď napadli Nemci SovietskyZväz, Ukrajinci im skvelo pomáhali. Karta sa však proti Nemcom obrátila. Ukrajincioslavovali červenú armádu a zabíjali svojich nemeckých „bratov“ ako nabežiacom páse.
Rudiho ženu počas nejakej prestrelkyzastrelia. Rudiho chytia a hodia do koncentračného tábora, ktorý sanachádzal na severovýchode Poľska. V Sobibore však pristúpi k ruskýmzajatcom a utečú preč. Je jedným zo šťastných ľudí, ktorí povstaniev Sobibore prežijú.
Ďalšou časťou je Denník Erika Dorfa. Erik Dorf je esesák, ktorý potrebuje prácu. Ženamu navrhne, aby sa stal súčasťou strany. Ten sa začne podlizovať nacistickýmvodcom. Zapáči sa Heydrichovi. Robí mu poskoka. Zvláda to majstrovsky a jena to hrdý. Autor pomocou denníka Erika Dorfa poukázal, čo sa dialo v nemeckýchúradoch. Opisuje tu nenávisť voči Židom. Človek, keď číta Denník Erika Dorfa,cíti neovládateľnú zlosť voči nacizmu.
Keď doma žene vyrozpráva, čo sa deje so Židmiv Poľsku, ako ich vraždia, ona sa len pousmeje. Zahľadí sa na neho a povie: „ No a čo? Veď práve Židia zavraždili Krista.“ Bola to pomsta?
Erik Dorf sa stretáva s takými ľuďmiakými boli Heydrich, Himmler, Eichman, či Hoes. Od prvého menovaného som sizapamätal jeden zvláštny výrok : „ Vedieme vojnu na dvoch frontoch. Protiboľševikom a proti židom.“
Je to určite geniálna kniha, ale je tu strašneveľa hnusu. Autor to zobrazil tak naturalisticky, že nejednu noc som šiel spaťso zaslzenými očami.
Jeden z najväčších zločinov voči ľudskostinám postupom času rozdáva svoje tajomstvá. Podobne ako brány koncentračnýchtáborov. Sú plné tajomstiev, príbehov. Ale tie tajomstvá, či príbehy sú také,že ľudská fantázia je proti ním úplne bezmocná.
Keď si príbeh dočítate, po hlave vám začnúbehať rôzne myšlienky. Niektoré možno budú podobné ako výrok Simona Wiesenthala: „ Boh si zrejme počas holokaustu urobil dovolenku.“
