Usmial som satomu. Vyzeral celkom sympaticky. Len som nepochopil, prečo mal v rukenejakú fľašku. Nejakú zelenú, takú čo RACIOL v nej kedysi bol. Vrajzbieral med. No voňalo, teda cítilo to nejakým vínom.
Chytil mi ruku.Vraj mám dlhú čiaru života. Povedal mi, že po daždi svieti slnko a že budemchudobný. Bolo na ňom vidno, že je nejaký bezdomovec. Vytiahol somz vrecka 10 korún a povedal mi, že ma čaká bohatá budúcnosť.
Šiel soms ním k nejakému bufetu a kúpil som mu polievku. Mám šťastie natakých ľudí a kopec zážitkov s nimi. S ním som mal takistojeden. Dojedol a odgrgol si. Páchlo mu z úst ako spitému. Vlastne onbol opitý. Predstavil sa mi, že sa volá Július. Ale vraj ho mám oslovovať akojeho Ďuso.
Jedno dievča šlookolo nás. Celkom pekne voňala. O Ďusovi sa to povedať nedalo. On smrdelasi na míľu ďaleko. On prišiel za touslečnou. Najprv po nej kričal. Niečo v tom zmysle, že daj posúložiť. Prirodzene,že to inak povedal. Zastavil ju. Teraz neviem, či jeho vôňa alebo šarm. Dievčasa pozrelo po ňom a začalo sa smiať. Nebolo to od nej pekné. Skôr bol naplač. On ju chytil za ruku. Vyzeral veľmi šťastne. Jeho hnedozeleno červené očipo mne žmurkali. Dievča sa volalo Veronika. Ďuso sa na ňu usmial. Ja som saskoro rozplakal. Z toho pohľadu, čo malo to dievča.
Ďuso si rozopolnohavice. Vlastne to boli montérky. Voňali akýmsi riedidlom. Neviem aký druh. Rozopolsi nohavice. Už som čakal, kedy odtiaľ vybehnú netopiere. Veď jeho slipy predsavoňali akoby som bol v jaskyni.
Ďuso sa na násdvoch usmial. Jeho štyri zuby a 3 modré vlasy Veroniku isto očarili. Svojimsladkým hlasom (nabral ho zo sladkej pani, čo vypil) sa jej prihovoril. „Slečna, poď sa maznať. Nebude to zlé. Ja to mám rád.“
Dievča bolo úplnemimo. Vysvetľovala mu, že akosi má svoju lásku. Vraj ho nevie podviesť. Nemôže.Jej morálka nebola predsa na bode mrazu. Svätý Július jej povedal niečozaujímavé. Niečo, čo akosi neznášam z duše. Svojimi sladkými pyskami jejzamrmlal : „Čo oko nevidí, srdce nebolí. Poď na to!“
Opäť sa musnažilo čosi vysvetliť. Ale márne. On stále trval na tom, čo oko nevidí, srdcenebolí. Vtedy som mu aj ja začal vysvetľovať, nech prestane. Mal som chuťchytiť to dievča za ruku. A utiecť. No pri mne sa zjavilo nejaké inédievča. Ani neviem odkiaľ sa tu nabralo. Ďusovi nebolo všetko jedno. Dievčaprišlo k nemu a začalo vykrikovať zaujímavé veci. Vrieskalo po ňoma mne to začalo robiť dobre. Na Veroniku som sa pozrel a ona môjmupohľadu poďakovala úsmevom.
Chlapec sa na mňapozrel. Takisto aj na Veroniku. Najprv na tú ďalšiu začal nadávať. Vraj bolašľapka. Vysvitlo, že spolu chodili 2 roky. Potom ju nechal, lebo ho chcelapredstaviť svojim rodičom. Vraj to nepochopí nikto na svete iba on. Pretože onje nadčlovek. No a potom to dievča videl sa rozprávať s nejakým chlapcoma kričal po nej, že je šľapka. Lenže on pri nej mal 20 iných. To muvykričala. On sa usmial a sladko zanôtil : „ Čo oko nevidí, srdce nebolí.“
Spotený som saocitol na posteli. Chvalabohu ďalší zlý sen. Dúfam, že sa mi také niečov živote nestane. Hoci s tou Veronikou by som sa stretnúť mohol. Lenje zvláštne, že ten smrad si pamätám veľmi dobre. Jeho smrad.
