Nechajme trochu realitu realitou. Posadajme si pod hviezdy okolo ohňa a navštívme les škriatkov, obrov. Prichádzame do krajiny, kde sú bohovia smrteľní. Studená a drsná krajina, zato hrejivé a nesmrteľné príbehy. Posadajme si okolo ohňa a započúvajme sa do príbehu severských Vikingov: Andvariho prsteň.
Začiatok príbehu sa odohráva v podzemí. Trpaslíci, práve oni a ich mágia. Mágia kovov, ktoré spracovali a obrábali ich majstrovsky. Vlastnili obrovské poklady. Také, aké si ľudstvo ani nedokáže predstaviť. O takom poklade písal aj pán profesor v Hobitovi.
Medzi tým obrovským bohatstvom bol aj prsteň. Jedna verzia hovorí, že ho vlastnili trpaslíci a tí ho zakliali do príbehu kvôli pomste. My sa však pridržíme tej druhej verzii. Prsteň zaklial trpaslík Andvari.
Vydajme sa k vodopádom, kde to všetko začalo. Jedného dňa sa vybrali bohovia Ódin, Höni a Loki po svete. Putovali okolo rieky, až prišli k vodopádom. Rozhodli sa, že pred zotmením si ulovia niečo pod zub. Loki bol však helement, zloduch, lotor a zlomyseľník. Stelesňoval zlo, ale hlavne zmätok. Práve jeho hlúposti a zlomyseľnosti vďačíme, inak by sme možno tento príbeh nepoznali.
Loki vzal kameň, hodil ho a tak zahubil vydru. Nebola to však obyčajná vydra, bol to Otr, syn Hreidmara. To bohovia nevedeli. Nevedeli, že sa zahrávajú s premenenými trpaslíkmi.
Hreidmar bol sedliak, žijúci blízko vodopádu. Nebol len hocijaký sedliak, ovládal kúzla. Bol to trpaslík tak ako jeho synovia. Práve jeho najmladší syn bol mŕtvy, Loki ho zabil.
Bohovia k nemu prišli, potrebovali nocľah. Loki sa pochválil, čo ulovil. Poprosil Hreidmara, aby mu upiekol vydru. V tom spoznal Hreidmar svojho syna a chcel bohov pripraviť o život. Túžil po pomste. Ódin mal viac rozumu ako Loki a preto riekol: „Nechaj naše životy. Prisaháme, že ti dáme čokoľvek, čo chceš. Vyber si platidlo, aké uznáš za vhodné." Hreidmar súhlasil. Stiahol vydru z kože a povedal, aby mu ju naplnili „červeným zlatom". Ani netušil, aké červené zlato dostane.
Ódin poveril Lokiho, aby odišiel do ďalekej zeme. Mal nájsť poklad a naplniť kožu. Vyhľadal trpaslíka Andvariho, ktorý bol šťukou vo vodopáde. Loki ho ihneď chytil a trpaslíkovi povedal, „Pustím ťa, ak mi povieš, kde máte všetko trpasličie zlato."
Zabudnime na chvíľku na zlomyseľného Lokiho a poďme sa oboznámiť s veľkým hrdinom tohto príbehu. V starom nórskom lese sa schádzalo niekoľko rytierov. Bola to oválna miestnosť a v strede miestnosti sa nachádzal obrovský strom. Nesmieme zabúdať, že stromy majú svoju posvätnosť a viažu sa k tým najznámejším príbehom.
K rytierom prišiel neznámy cudzinec. Vytiahol z pošvy meč a vrazil do stromu. Silný kmeň prijal tento meč pod svoju ochranu. Alebo sa prispôsobil mágii. Cudzinec sa pozrel na každého a riekol. „O tomto meči sa bude písať. Kto ho vytiahne, tomu bude patriť." A odišiel.
Nikto nevedel vytiahnuť meč z posvätného stromu. Rytieri sa snažili, chceli ho všetci. Niektorí kvôli sile, iní pre slávu. Osud sa zahral s jedným človekom. S človekom, čo vytiahol meč zo stromu.Hovorili mu Sigmund. Odvtedy sa stal slávnym bojovníkom. Zdolával prekážku za prekážkou, kráčal od víťazstva k víťazstvu. Bol slávny, rytieri sa báli s ním bojovať. Ale sláva a obdiv netrvá večne. Opäť sa objavil neznámy muž a vyzval Sigmunda na súboj. Sigmund bol veľký hrdina, nebál sa nikoho. Výzvu prijal, protivník predsa nemal taký slávny meč ako on. Bojovalo sa krátko, meč i Sigmund boli na zemi. Jeho protivník nebojoval svojim mečom, ale bleskom. Sigmund sa smrteľne ranil, ale ešte pred smrťou počul meno toho, kto ho premohol. Bol to samotný Ódin. Meč sa zlomil, ale tým sa jeho príbeh nekončí.
O niekoľko mesiacov sa narodil chlapec. Nemal otca a tak sa oň staral trpaslík. Chlapcovo meno bolo Sigurd (alebo Siegfried). Keď Sigurd dospel, trpaslík mu ukázal dedičstvo po otcovi: Zlomený meč. Trpaslík bol kováč, alebo ak chcete: Ten, komu lietajú iskry od rúk. Meč skul a tak mladý Siegfried čakal na veľký osud.
Vráťme sa k Andvarimu a jeho zajatiu. Andvari musel sľúbiť Lokimu, kde nájde poklad. Najprv pustil trpaslíka na zem a utekal po zlato. Ešte predtým ako naplnil kožu zo zabitej vydry, Andvari ho preklial. „Nech je prekliaty majiteľ pokladu! Nech mu prinesie utrpenie!" Loki ho počul, ale nelámal si nad tým hlavu. Vedel, že kliatby od trpaslíkov sú pravdivé. Tešil sa. Pretože zlato nebolo pre neho. „Keď ublíži nejakému inému, budem mať príležitosť zasmiať sa." V poklade sa nachádzal aj prsteň. Prsteň, ktorý bol zlý, zakliaty, začal cestu.
Tu sa verzie príbehu trochu líšia. Jedna hovorí, že prsteň ukuli trpaslíci pred dlhými rokmi a chceli sa pomstiť ľuďom za nejaký škaredý skutok.(Tak ako som písal na začiatku.) Druhá verzia hovorí, že prsteň sa ocitol v koži náhodne a Andvari ho zaklial a tak spôsobil nešťastie.
Loki sa teda vrátil k Hreidmarovi, odovzdal poklad a odišiel preč. Hreidmar mal troch synov. Volali sa Fáfni (viac známy pod menom Fafnir), Regin a Otr. Posledný menovaný bol ten, ktorého zabil Loki. Hreidmar sa nechcel podeliť o poklad so svojimi deťmi. Tí sa dohodli, že si poklad rozdelia bez neho. Otca zabili, ale o zlato sa nerozdelili ani oni dvaja. Zlato si vzal Fafnir, Regin túžil po zlate a preto sa bratovi vyhrážal. Ten mu odsekol: „Zabil som vlastného otca a pokojne zabijem aj teba. Len mi nedaj pokoj!" Prianie ich otca sa naplnilo, získal červené zlato. Netušil, že červená znamená krv, jeho vlastná krv.
Fafnir si našiel jaskyňu, kde mohol nahromadiť poklad. V nej sa premenil na draka. To miesto sa volá Gnitahaid. A tam si ako drak žil dlho. Myslel si, že si môže užiť svoj poklad tak ako mu srdce ráči. Nevedel nič o prsteni, ktorý mal pri sebe. Teraz necháme Fafnira chvíľku na pokoji a pozrime sa na cestu Regina.
Regin neostával doma, chcel odísť a pomstiť sa svojmu bratovi. Kráčal cestou ku kráľovi Hjálprekovi. Cestou do Tjódu našiel starý meč. Meč, ktorý zlomil samotný Ódin. Regin spoznal príbeh o statočnom Sigmundovi i o meči vytiahnutého zo srdca stromu. Snažil sa vyhľadať Sigurda, kým ho nenašiel.
