Jestvuje niekoľko verzií tohto stredovekého, mytologického príbehu. Je veľmi starý, preto niet pochyb, že sa ním zaoberalo mnoho ľudí. V každej verzii nájdeme niečo iné, každý rozprávač si dopĺňal príbeh svojimi prvkami. David Bellingham spomína, že základná podstata keltskej legendy ostáva nenarušená. Podľa neho príbeh má stále rovnakú kostru, líši sa len v maličkostiach.
Poniektorí veria, že nápoj lásky sa pridal do príbehu až v časoch kresťanstva. Ale potom by sa kostra príbehu dosť menila. Veď nápoj lásky je v tomto príbehu podstatný. Alebo sa legenda začala povrávať až od kresťanských časov.
Ako som už spomenul, jestvuje mnoho interpretácií. Ja vám nemôžem ponúknuť tú pôvodnú, lebo už neexistuje. Ponúkam vám tú, ktorú som našiel: interpretáciu Davida Bellinghama.
Kedysi dávno žil na hrade Cornwall kráľ Mark. Bol vo vojne s Írskom. Jeho spojenec Rivalin (ktorý bol pôvodom Škót a pomohol Markovi) si zobral za ženu Markovu sestru. Tá zomrel pri pôrode syna. A o tomto synovi je aj tento príbeh, dali mu meno Tristan.
Tristan vyrástal v Škótsku. Múdrosti ho učil Gorvenal, verný člen kráľovského dvora. Keď Tristan dospel a stal sa mužom, Gorvenal ho oslovil. „Je čas, aby si odišiel z Lothianu." Tristan bol nesmelý, nevedel kam ísť. Gorvenal mu aj nato dal odpoveď. „Choď tam, kam ťa zaveje vietor a tam, kadiaľ ťa povedie tvoje srdce." Povedal mu a vtedy ešte Gorvenal netušil, akú pravdu Tristan počuje .
Tristan sa dostal na zem svojej matky. Cítil vzduch, ktorý ona dýchala. Voňali mu stromy a zamiloval sa do šumu mora. Priplával do Cornwallu s niekoľkými mužmi a povedal im: „Nehovorte nikomu, kto som. Kráľovskú česť si musím zaslúžiť skutkami, nie svojim pôvodom."
No a tak sa kráľovi Markovi predstavil ako syn obchodníka zo severu. Kráľovi sa zapáčil. Tristan miloval zem svojej matky, bol na nej šťastný. Až dokiaľ Írsko nezačalo opäť bojovať.
Írsko malo nového hrdinu, volal sa Morholt. Bol to brat írskej kráľovnej. Snažil sa napadnúť Cornwall. Zakotvil na pobreží a túžil po pocte a uznaní od kráľa. To znamenalo, že vyzval na súboj niekoho z kráľovskej rodiny. Tristan teraz odhalil pravdu: „Som z kráľovského rodu a nebojím sa ťa. Som synovec kráľa Marka." Prezradil sa. Mark bol šťastný a smutný zároveň. Bol rád, že spoznal svojho synovca, ale bál sa o jeho život.
Bol to veľmi krutý boj, povráva sa, že ho sledovali iba morské vtáky. Nakoniec Tristan porazil protivníka, rozbil Morholtovi lebku. V rozbitej hlave ostal kúsok ostrého kovu. Ten vytiahla Izolda. Bola írska princezná a Marholt jej strýko. Vtedy prisahala, že sa pomstí a zabije toho, komu patrí tento meč. Ani netušila, že sa jej toto prianie stane osudným.
Tristan bol ranený. Hoci ho Morholt iba raz bodol, rana bola smrteľná. Meč írskeho hrdinu bol napustený jedom. Zato mohla Izolda, poznala všetky bylinky, vedela liečiť všetky rany. Tristanova rana začala hnisať a vedel, že pomoc musí hľadať za morom. Preto sa vydal sám na oceán, plavil sa mnoho dní. Írsky boh morí Manannan vstúpil do osudu Tristana. Prvýkrát mu zachránil život, urobil to ešte raz, ale k tomu prídeme neskôr.
Manannan ho zaviedol k brehom Írska. Tristan sa zamiloval do novej zeme a začal hrať na harfu a Dublinčanov tak prilákal. Predstavil sa ako Tantris a povedal im, že je smrteľne zranený. Vtedy sa prvýkrát stretol s Izoldou. Jej slúžky ho liečili a potom sa nevideli veľmi dlho.
Cornwallskí obyvatelia nemali Tristana v láske. Mysleli si, že je mŕtvy. Oslavovali jeho smrť a veľmi sa jej tešili. Mark nemal potomkov a teda jeho dedič by bol Tristan. Ľudia sa rozhodli, že vystroja svadbu a nájdu Markovi nevestu. Mark vedel o ich zámeroch a prehlásil, že sa neožení.
Na jar sa Mark pozeral na more a zrazu si všimol červenozlatú niť. Chvíľu si ju držal v prstoch, potom si uvedomil, že to je vlas. Preto prišiel k svojim poddaným a povedal: „Chcete ma oženiť, preto nájdite tento vlas a komu patrí, tá bude moja žena. Kto ju nájde, toho odmena neminie." Dobrovoľne sa prihlásil Tristan.
Pokračovanie zajtra.
