Začal nám sprievodca hovoriť o Židoch. Aké sviatky slávia, čo sa kedy používa. Ako sa slávi ich svätá omša a tak. No mňa tam zaujalo niečo iné. Dve čísla. Číslo 6000 a 52. Čím sú tieto čísla výnimočné? Ak priradíme k číslam nejaké hodnoty, niečo už znamenajú. Aspoň tak sme sa to učili kedysi.
Priraďme k číslam 6000 a 52 ľudí. 6000 a 52 ľudí. Určite obrovský rozdiel, nemyslíte? Čo tieto čísla znamenajú? Na to sa dá ľahko odpovedať. No, keď vám prezradím odpoveď, nezabudnete na nich. 6000 ľudí žilo pred druhou svetovou vojnou v Prešove. Dnes ich tam žije 52. Nemusím sa nikoho z vás pýtať, prečo je tomu tak? Každého napadne jedna odpoveď. Slovo gréckeho pôvodu, ktoré znamená obeta. Iný význam toho slova je ten, že je to zviera premenené v popol.
Iste, že som si všimol aj chúpu, či iné krásne veci židovskej kultúry. Zaujali ma aj židovské hroby. Aj to ako dávajú kamienky na hrob. Len škoda, že na náš židovský cintorín v Košiciach sa nedá akosi dostať. Môžeme za to poďakovať našim drahým neonacistom. To, že oni vypaľujú synagógy(ako tomu boli v januári v Moskve). Alebo ako niekoho zabijú pre pôvod, vyznanie, rasu, to je v poriadku. Ale keď niekto v sebaobrane zabije nejaké také indivíduum, to je zločin proti ľudskosti. V momente by ho mali zabiť a nemohol by byť ani pochovaný na cintoríne.
Ale mňa tam zaujali aj oveľa iné veci. Napríklad fotky. Fotky ako vyzerala synagóga počas vojny. A ešte keď mi povedal sprievodca, že počas vojny bola synagóga stajňa, bolo mi všelijako. Mnohí kresťania v tom nevidia nič zlé. Veď židia predsa ukrižovali Krista, preto v podstate holokaust je chápaný ako dobrá vec. Keď podobné veci počujem, mám chuť takého človeka obesiť.
Všimol som si aj koľajnice. Symbolizovali tie transporty. Ako ľudia nemali skoro nič pri sebe. Ako zomierali vo vlaku. A tí čo vo vlakoch umreli, mohli byť vďační. Svinstvo. Nenávisť. Inak sa k nacizmu neviem postaviť.
Čo mi ešte udrelo do očí? Nápis, kde Židia akoby prosili najvyššieho, aby sa pomstil. Pomstil sa za to svinstvo. Za to, ako tie monštrá ich premenili na čísla. Zato všetko svinstvo. Ak som čítal, že sa chcú pomstiť, spomenul som si na kobylu z Majdanku. To bola žena, ktorá bila mladé dievčatá a ženy. A vyžívala sa na nich. Pre mňa sa tak ako Mengele stal symbolom hnusu u mužov, tak Braunsteinerová u žien. A spomenul som si na jednu príhodu. Ako raz obesila jednu Poľku. Tá pred smrťou kričala : „ Pomstite ma!“ Simon Wiesenthal sa pomstil a nielen za ňu.
Treba však pripomenúť, že veľmi veľa Rómov zahynulo v koncentračných táboroch. Dnes sa dokonca aj politici tomu smejú. O mladých ľuďoch ani nehovorím. Tí sa tomu smejú. Ale neviem čo je smiešne, keď cigáni zahynuli pri takých podmienkach, akých zomreli. To tu nepíšem aké veci s nimi Mengele robil. Vraj kvôli vede.
A ženy? Buď ich zabili. Alebo ich nútili robiť prostitútky. Inak by zomreli. Dnes tiež nájdeme také prostitútky, čo ich nadrogujú a nemusím písať, čo sa s nimi deje. Tie ľutujem. A dúfam, že nie som sám. Nemyslím teraz tie, čo sa vyspia za peniaze aj s King Kongom. A keď oni sú slušné a morálne, potom ja som Melésio s Esmeraldy.
6000 a 52
Mesto Prešov je známe tým, že je druhé najväčšie na východnom Slovensku. Pre Židov je známe aj tým, že sa tam nachádza najkrajšia synagóga v Európe. Aspoň to mi tvrdil sprievodca. Podnikol som teda dnes cestu do židovského múzea.






