Predstavte si, že sa svet vráti naspäť o 61 rokov. Americké lietadlo opustí svoju zem a hodí bombu na Japonské mesto Hirošimu. Ale keby aspoň obyčajná bomba, síce aj to by bol zločin. Lenže páchať zločin na civilnom obyvateľstve? Hoci Hitler povedal o druhej svetovej vojne výrok : „Vo vojne takej ako je táto, neexistujú žiadni civilisti.“
Lenže toto, čo sa stálo s Japonskými mužmi, ženami, starcami a hlavne s deťmi, to je jeden z tých najväčších zločinov. Preto by som vás všetkých poprosil, aby ste sa nad týmto činom zamysleli. Škoda, že sa nedá na blogu zapáliť sviečka. Aspoň zapálim nejakú symbolickú sviečku všetkým tým, ktorý majú s Hirošimou niečo spoločné. To isté si pripomeňme aj o pár dní, keď bude mať výročie Nagasaki. Preto som tu dal obrázok sviečku.
Čo dodať na záver? Asi len jeden výrok, čo som si zapamätal bohvie odkiaľ. Niekto povedal : „Je smutné, že ľudia sa väčšinou zaujímajú o to ako vyzerá Britney, alebo kto sa s kým vyspal vo vyvolených. Ale slová ako Hirošima, Nagasaki, holokaust, alebo gulag hovoria málo ľuďom niečo.“
Prv skončím, spomenul som si ešte na niečo. Raz som sa učil dejepis a zablúdil som v kronike ľudstva k roku 1945. Tam bol jeden príbeh o človeku, ktorý prežil Hirošimu, alebo Nagasaki. Hovoril o tom, ako si chytil tvár a zrazu ju mal v rukách.
