Oholil som sa dôkladne. Ešte aj vlasy na niektorých miestach. Navoňal som sa. Zrkadlo so mňa prasklo, až taký som bol krásny. Uvažoval som, že ešte nejaký kvietok kúpim. Pobral som sa do kvetinárstva. Pozrel som na ceny kvetov a opýtal jednu ružu.
Pripravený z hollywoodskym úsmevom a kvetom som kráčal k Starej Radnici. Kamarát tam stál a vedľa neho dve slečny. Jedna krajšia ako druhá. Prišiel som k ním. Voňali. Nie však ako jazmín. Tá vôňa z ich pysku (nemôžem povedať ústa, hoci by som veľmi rád) bola úžasná. Len teraz neviem, či to bola vodka, alebo rum.
Podal som jednej kvietok. Tej, ktorá sa mi viacej páčila. Jej reakcia bola : „ Načo mi dávaš burinu?“ Usmiala sa na mňa. Ale nebol taký klasický dievčenský smiech, kedy chlapcovi očervenia vlasy. To bol doslova výsmech. Zoznámili sa. Mali rozkošné mená. Jedna bola Zuzka a druhá ani neviem. S ňou sa šiel kamarát niekam prejsť.
Ja som sa pozrel na Zuzku. Bola pekná. Iba oči mala červené. Vlastne aj nos. Jej dych voňal asi ako zdochnuté kurča. Zuby mala také biele ako sneh. Pozeral som sa na ňu a usmieval sa. Bolo na nej vidieť, že nie je hanblivá. Jej prvé slová, ktoré z nej vyšli boli tieto : „ Čo piješ?“
Vysvetlil som jej, že som abstinent. Vraj to je zločin proti ľudskosti. Z kabelky vytiahla ploskáča a povedala mi : „ Ta čau.“ Akože, na zdravie. Len neviem na koho. Pretože ja som z nej začínal byť chorý. Spýtal som sa jej, či nechce ísť na zmrzlinu. Najprv mi povedala, že som mužské prirodzenie. Iste, inak to povedala. Ale myslím, že blog zakazuje písať vulgarizmy. A okrem toho, neviem byť vulgárny, len keď treba.
Nakoniec sme šli na prechádzku. Voňalo to všetkým možným. Letnými bozkami. No, keď som sa pozrel na Zuzku, akosi som onemel. Tá voňala niečím iným. Teda, ak sa to dalo nazvať vôňou. Všetko je predsa relatívne. No, to čo z nej vyžarovalo, bol absolútny smrad.
Prechádzali sme sa. Začal som pozerať do zeme. Alebo do blba. Zuzka mi pri prechádzke povedala : „ Poďme do bordelu. Vieš akú mám chuť?“ Začal som prosiť boha, aby ma porazilo. Ona ma prosila ako, keď dieťa prosí o nejakú čokoládu. Ja som jej však povedal, že nemôžem ísť, lebo ma čakajú v kostole.
Jej šarm, teda ak sa to dá nazvať šarmom, na mňa nezapôsobil. Vybrala z kabelky nejakú tabletky. Vraj je to viagra a mám to skúsiť. Nemal som chuť. Pretože tá tabletka nevoňala po fialkách. A jej chuť som nechcel mať v ústach.
Potom ma chytila pod krk. Vyškerila na mňa svoje voňavé zuby (asi ich čistila azuritom). Vraj sa chce bozkávať. Každý máme nejaké tie chúťky. Verte mi však, že ja sa bozkávať nechcem, keď mi dajaké doslova ryňavé nechty dráždia môj dýchací orgán. Hlasivky.
Zuzka pochopila, že radšej by som bozkával tchorov zadok ako ju. Neviem, kde sa v nej zobralo toľko inteligencie. Začali sme sa teda rozprávať. Skúšal som niekoľko vtipov a ona sa smiala. Ešte som ani nezačal a už sa smiala. Možno na mne niečo bolo smiešne. Ale ktovie. Keď som jej začal o svojich príhodách, začala sa smiať. Trošku mi to lichotilo a začal som v nej hľadať city. Chyba. Takýto ľudia nevedia mať radi ani sami seba, nie iných.
Skončil som a Zuzka začala svoj životný príbeh rozprávať. Jej monológ bol dlhý. Dal by sa vyjadriť jednou vetou. Chlapi sú svine. Aspoň ona toto slovné spojenie rada využívala. No ak sú chlapi svine, prečo potom nemám rypák?
Keď mala 10 rokov, pustila si horor. Vraj sa jej to tak zapáčilo, že iné sa ani nepozerala. Teda to bol taký horor, že asi 10 ľudí na seba vracalo. (možno si pomyslíte o mne, že som cvok, ale len píšem, čo bola zač). V 12tich si vraj našla prvého chlapca. To sa mi pochválila, že sa prvý krát bozkávala. Spýtal som sa jej teda, čo pri tom bozku cítila. Odpovedala mi jedným slovom. Cestoviny.
V 14tich vraj ostala sama doma. Vypožičala si nejaký horor a robilo jej to dobre. Vraj hotový orgazmus. Názov toho hororu bol Bitches2. Aspoň tak mi to tvrdila. Po preklade názvu som veľmi zvedavý, aký žáner to bol. Možno nejaká romantická komédia. Ktovie?
Začala mi rozprávať o svojich chlapcoch. Dnes má 24 rokov. Za svoj doterajší život vraj vystriedala 30 chlapcov. Značila si ich do denníka. Dokonca mi ten denník ukazovala. Aj mňa si tam chcela zaznačiť. Koľká to pocta, nie?
Zuzka milovala všelijaké akcie, tzv. ožieračky. Milovala, keď šla na chatu. Vraj sa tam spili jak divé svine (iný výraz použila). Jak jej z toho bolo dobre. Potom sa vyspala s každým, kto jej prišiel pod ruku. Možno aj s veveričkou.
Sú situácie v živote, kedy človeka ide poraziť. A ju šlo poraziť dosť často. Jedného chlapca vraj nechala preto, lebo s ňou nešiel na swingers party. A preto sme my chlapi svine.
„Ja už tak túžim po nejakom romantikovi. Už tak potrebujem lásku.“ Vyšlo z jej úst. Začala mi omieľať ako túži po niekom, kto ju bude básňami zvádzať. Vraj teraz si chce užiť. No užívať mladosti človek môže všelijako. Ale je to dosť divoké na človeka a ešte na dievča, keď skončí v posteli s troma.
Chcela predsa skončiť s nejakým romantikom. Spýtal som sa jej teda, či už niekedy nejakého mala. Zuzka sa na mňa pozrela svojimi rozkošne opitými očami a zanôtila ako kolibrík : „Hej mala. Bol to dilino.“
Dopátral som sa k tomu, že ju sexuálne neuspokojoval. Už som sa zľakol, že je nymfomanka, ale nebola. Vraj ju uspokojí nejaké porno. Ale iba ak sú šiesti chlapi a jedno dievča. Bohvie, čo tí chlapi s tou dámou robia. Možno počítajú príklady z fyziky. A ak ju chlapec nevie uspokojiť, nech to skúsi s koňom. Vraj majú dobrú sexuálnu aktivitu. Aspoň nejaké zlé jazyky tak hovoria o Márii Terézii.
Už sa blížil koniec nášho stretnutia. Spýtala sa ma, čo chcem v živote dokázať. Tak som jej hovoril o tom, že by som rád bol sprievodcom v múzeu. Zuzka poznamenala, že chce byť mnížka. Vraj bude bližšie k bohu. Veď on je taký chutný.
