19. storočie je v histórii známe kvôli obrovskej demografii. Ľudia sa sťahovali za prácou do väčších miest. Tam pracovali, kde sa dalo a kde mohli. Poznali len ťažkú prácu, posteľ a občas nejakú prechádzku. (Obzvlášť v Anglicku, kde na náladu človeka vplýva veľmi výrazne počasie.)
Pár ľudí si našlo zábavu vo forme niečoho guľatého. Ťažko povedať ako sa vyvíjala futbalová lopta. Chlapci si však našli spôsob ako vystrájať s loptou. Pokiaľ nebola lopta, našli si niečo iné.
Prišla druhá polovica 19. storočia a konečne niekto napísal v Sheffielde futbalové pravidlá. Anglické mestá boli priemyselné. Chlapi chodievali z práce na futbal a pomaličky sa vývijal. No a tak sa pár ľudí Temžských železiarni rozhodlo založiť futbalový klub Thames Ironworks FC (1895). Je to veľmi vzácny futbalový klub, ale nie najstarší v Londýne. Od roku 1900 ho poznáme pod názvom West Ham United. (Pochádza odtiaľ snáď najväčší kapitán anglického reprezentačného mužstva.)
Mesto v juhozápadnom Anglicku bolo tiež známe kvôli železniciam. Železničiari Lancashireských a Yorkovských železníc začali takisto s futbalom. Tu by sme mohli hľadať korene Manchesteru United.
Nie v každom meste sa dopravali železnicami, niekde v Anglicku sú aj prístavy. Z jedného vyšiel do sveta Titanic a dodnes tam hrajú svoje zápasy Svätci: Southampton FC.
Ďalší prístav je trochu vyššie. V roku 1892 sa rozhodol John Houlding založiť klub, ktorý si získal mnohých fanúšikov. Kde hľadať najstarších hráčov? No z pracovníkov Albertových dockov a iných zámestnacov kadejakého prístavu. Liverpool je tiež jeden z klubov, ktoré vznikli a konci 19. storočia.
Keby ste sa vybrali na severozápad od Birninghamu, navštívite mesto Stoke on Trent. Stoke City patrí medzi druhý najstarší klub na svete, bol založený v roku 1863. Hrával tu ten, ktorý ako prvý získal Zlatú loptu. Bol to svojho času možno aj najlepší hráč na svete: Stanley Matthews. (Len tak mimochdom, keď v roku 1942 vypálili Lidice, bolo to mesto Stoke on Trent , ktoré zorganizovalo celonárodnú zbierku na obnovu zničenej dediny.)
Klubov v Anglicku je neuveriteľne veľa. Spomeniem ešte jeden. V roku 1884 sa v Anglicku založil ďalší klub. Je to klub v meste Leicester a prezývame ho The Foxes. Líšky môžu byť pyšné na jedno meno. Brankár Gordon Banks, ktorého dodnes poznáme vďaka úžasnýmreflexom.
Každý z klubov má svoju históriu. História britských klubov začína pod zasypaným uhlím, v lokomotíve vlaku, v prístavoch, ale aj pri rybároch, tkáčoh, obuvníkoch a iných remeslách. Futbal sa tu začal vyvíjať generáciami a tie kluby dodnes nezabúdajú na tento pôvod. (Toto je dôvod prečo je mi futbal v Británii najbližší.)
Anglický futbal sa formoval s historickým vývojom. Mnoho skvelých futbalistov sa museli zúčastniť prvej, ba aj druhej svetovej vojne. Čo sa týka národného tímu, Briti sú aristokrati vo futbale. Majstrovstvami sveta opovrhovali. Však, čo chcú ostatné národy robiť, keď futbal sme založili my? Ostatní na to nemajú právo. (Obzvlášť, nevie sa poriadne, kde futbal vznikol, či v Anglicku, Škótsku, Severnom Írsku? A čo Wales? Skúste Škótovi povedať, že futbal je anglický „vynález“.)
Až v roku 1950 sa dostali na majstrovstvá sveta a ani nečakli, čo sa im stane. Tak ako sa oni vysmievali celému svetu, že nevedia hrať futbal, prišla poriadna lekcia. Najprv vyhrali nad Chille, ale potom nastúpili proti Američanom. Spojené štáty americké píšu svoje športové dejiny univerzitami. Čo chceli mladí študenti proti silnému Anglicku? Pokiaľ máte pocit, že príbeh USA-Anglicko má podtón Dávida s Goliášom, uhádli ste. Američania vyhrali 1-0. Do toho neprišla ani výhra nad Španielskom a v roku 1950 Anglicko nepostúpilo zo skupiny. (To bol tie majstrovstvá sveta, z ktorých sa Brazília nevie dodnes spamätať.)
V roku 1954 Angličania už zo skupiny postúpili, ale vyradili ich majstri sveta z Uruguaju. (Tieto majstrovstvá sveta boli snáď najväčšou radosťou Nemecka. Krajina zničená po vojne, celý svet ich nenávidel. Mladí ľudia sa tiahli ku komunistom, lebo tam videli budúcnosť. Krajina zúfalo potrebovala zázrak. A on v Berne prišiel! Nemci sa stali prvýkrát majstrami sveta.)
O 4 roky neskôr prišlo to, čomu futbalový svet hovorí Mníchov 1958. Ako to otriaslo anglickým futbalom? Kluby posielali svojich náhradníkov Manchestru United, aby nejako oživil mužstvo. Reprezentácia Anglicka na majstrovstvách sveta vo Švédsku bola. Trikrát remizovala a Angličania sa vracali domov. Ďalej nešli. (Po týchto majstrovstvách sveta sa mohol 17 ročný Brazílčan vrátiť domov k otcovi s uplakanými očami. Otec nezabudol na sľub, ktorý trval 8 rokov.)
Na majstrovstvách sveta v Čile sa Angličania prebojovali do štvrťfinále. Bohužiaľ proti nim sa postavila Brazília a Angličania odišli z Čile domov. (Na týchto majstrovstvách sveta zažiarilo Československo. Druhýkrát získali striebro. V tomto prípade však hlavný rozhodca nedostal ultimátum od Mussoliniho.)
Prišiel rok 1966. Na klubovej úrovni žiaril Manchester United. Busbyho deti, hoci otrasené Mníchovom, žiarili. Bobby Charlton patril k najlepším hráčom na svete. Liverpool budoval svoju dynastiu. The Hammers mali snáď najlepšieho stopéra na svete a Leicester vynikajúceho brankára. (To ešte nehovorím o Leeds United a ďalších veľkých kluboch tejto doby.)
Ľudia boli skeptickí. Neverili, lebo sa už mnohokrát sklamali. Anglický fanúšik je veľmi náročný, nevďačný a občas aj sklamaný. „Čo zas uhráme? Veď je tu doba Pelého! Máme tam síce nejakého Charltona a možno aj Moora? Ale čo taký West Ham proti celému svetu? Nemáme šancu, budeme radi, keď postúpime zo skupiny.“
Ibaže ten nejaký Charlton bol Bobby. Druhým Bobbym v mužstve bol Bobby Moore. Kapitán West Hamu a snáď najväčší kapitán anglického reprezentačného tímu. Angličania mali v bráne vynikajúceho Gordona Banksa. Z ulice Anfield road prišiel podporiť svoje mužstvo aj Roger Hunt.
Alf Ramsey mal svoje mužstvo a Angličania sa na domácej pôde pustili do súperov. Vo Wembley najprv remizovalil proti Uruguaju, potom vyhrali nad Mexikom a Francúzskom. Vo štvrťfinále vyhrali nad Argentínou a prvýkrát v histórii putovali do semifinále. Tam sa stretli s Portugalskom a vyhrali 2-1. Keď skeptickí fanúšikovia hovorili, „nejaký Charlton“, tentokrát to už bol „wow, to je ten Charlton.“ Bobby Charlton v tomto zápase strelil nádherný gól svojou strelou.
Prišlo finále a Angličania vyhrávali 2-1. Nemci v posledných minútach vyrovnali. Alf Ramsey im povedal. „Už ste nad nimi raz vyhrávali.“ a ono to pomohlo. Prišiel gól na 3-2 v predĺžení, o ktorom sa dodnes špekuluje, či mal alebo nemal platiť. Geoff Hurst ho dal. V 120. minúte bolo už 4-2 a tak bolo jasné, kto dvihne nad hlavu Zlatú Niké.
30. júl 1966, zrejme najkrajší deň v anglickej futbalovej histórie. Hrdý kapitán The Hammers dvihol nad seba pohár Julesa Rimeta.
Ktovie ako sa to prihodilo, ale trofej sa stratila. Nikto nevedel, čo sa stalo, ale zrazu sa najvzácnejšia futbalová trofej stratila. O pár dní ju niekde v Londýne vyhrabal pes Pickles. V ten deň sa z neho stal snáď aj národný hrdina.
Hneď sa toho chytili média a brazílski novinári teda rozhodne na výsmechu a kritike nešetrili. „Nám by sa to nikdy nemohlo stať!“
Nestalo. Tam sa v roku 1983 s pohárom stali ďaleko horšie veci. (Ale o tom je už iný príbeh a veľmi smutný.)
PS: pokiaľ máte radi židovský humor, pozrite si film Sixty six. Sú tam aj odkazy na majstrovstvá sveta.
Obrázkok: https://statics.sportskeeda.com/wp-content/uploads/2013/10/willie-1973432.png
Odkazy:
Majstrovstvá sveta 1966: https://www.fifa.com/worldcup/archive/england1966/index.html
Pickles: https://www.youtube.com/watch?v=nQjZagahHKU
Kniha o Gordonovi Banksovi: https://www.najlacnejsie-knihy.sk/kniha/banksy_22165520.html
Bobby Moore: https://www.amazon.co.uk/Bobby-Moore-Full-Matt-Dickinson/dp/0224091735
Sir Bobby Charlton: https://www.amazon.co.uk/1966-My-World-Cup-Story/dp/0224100491
Finálový zápas: https://www.youtube.com/watch?v=Eh0F6nX8G8c
