História futbalu je stará ako samotné ľudstvo. Každá stará kultúra stála pri jeho zrode. V staroveku nemôžeme hovoriť o futbale ako ho poznáme dnes. Starovekí Egypťania, Gréci, ale aj Rimania mali loptové hry, z ktorých sa vyvinuli dnešné loptové hry.
Je pochopiteľné, že loptové hry prichádzali s telovýchovou, ktorá bola známa po celom starovekom svete. Najviac pozornosti dávali telovýchove Gréci. Ich loptová hra sa volala Episkyros. „Nadšenci tejto hry sa rozdelili na dve strany, hodila sa medzi nich lopta a ktorá strana ju dostala za súperovu obrannú čiaru, stala sa víťazom."(Mráz a kol., 1976, s. 13)
Rimania nezaostávali za Grékmi, takisto mali svoju loptovú hru, hovorili jej Harpastum. Rimania verili, že hry a celkovo šport má zamestnávať telo i dušu. Ak sa unaví telo, duši to prospeje. Harpastum malo podobný štýl ako rugby, smeli sa tam používať ruky i nohy. Veľkým vyznávačom tejto hry bol Július Cézar a jeho generáli. Bol to akýsi druh vojenského tréningu, ktorý udržiaval armádu v psychickej kondícii. Tejto hre sa hovorilo aj, „Hra s malou loptou". Lopta bola vyrobená z prišitej kože, ktorá bola naplnená rozdrvenou špongiou alebo zvieracou kožušinou. Takisto je známe, že lopta mala 8 rôznych veľkostí. O pravidlách tejto hry nemáme mnoho znalostí, vieme však, že plocha bola obdĺžniková. Dozvedáme sa, že Harpastum bola neuveriteľne rýchla a fyzicky náročná hra.
Počas obdobia stredoveku a novoveku sa takisto hrali loptové hry. Loptové hry sa hrali v Anglicku, Taliansku a takisto aj vo Francúzsku. V Anglicku sa niečo podobné dnešnému futbalu objaviilo už v 12. storočí. „Futbal sa hral v uliciach miest a dedín a bol svojráznou zábavou más. Išlo zvyčajne o to, ako dostať loptu do mestské bránky, ktorú bránil súper. Neraz pri tom dochádzalo k poškodzovaniu súkromného i verejného majetku, k mnohým úrazom. Nie div, že kráľovské i mestské dekréty túto hru ustavične zakazovali." (Mráz a kol., 1976, s. 14)
Podobnú zábavu mali loptové hry aj vo Florencii. „Na jarných florentských slávnostiach (Primavera Fiorentina), usporadúvaných na starobylom námesti Piazza del Signori, sa dodnes každoročne koná zápas v stredovekých kostýmoch a na základe pravidiel, ktoré zodpovedajú niekdajším zvyklostiam. Na každej strane môže hrať 27 hráčov. Z nich sú traja brankári, štyria obrancovia, päť záložníkov a pätnásť útočníkov." (Mráz, a kol., 1976, s. 14)
Vo Florencii sa s loptou zabávala šľachta, ale v Padove to bolo iné. Tam sa medzi sebou zabávali univerzitní študenti. Hra pripomínala dnešné rugby a sčasti aj futbal. Hra začala výkopom z ihriskom a hráčov bolo menej ako vo Florencii. Tu ich bolo na oboch stranách 19.
Francúzi sa takisto zabávali a posilňovali telo i ducha. V 14. tom storočí Francúzi hrali svoju obľúbenú hru Choule. Hra sa hrala počas nedeľných západov slnka. Plocha bola premenlivá v dĺžkach. Mohlo ísť o vzdialenosť medzi dvoma ulicami, ale aj medzi dvoma mestami. Hra sa začala vyhodením lopty do vzduchu a symbolizovala slnko.
Časom sa loptové hry stali populárnejšími a futbal sa rozvíjal a rozvíjal. V 19. storočí sa futbal objavoval na anglických školách. Pravidlá futbalu boli rôzne, záležalo od prostredia. Napríklad na tráve (anglická škola v Rugby) boli pravidlá najmiernejšie. Pripúšťalo sa kadečo, sácanie, podkopávanie, dokonca aj hranie rukami. Zato hra na betóne bola prísnejšia.
Časom sa ukázalo, že by bolo vhodné vytvoriť jednotné pravidlá hry. Prvé pravidlá futbalu vyšli v Cambridgi v roku 1848, žiaľ sú nezachované. Stali sa základom pre pravidlá, ktoré vypracoval uppinghamský rektor Thring. John Charles Thring vypracoval týchto 10 pravidiel:
Gól platí kedykoľvek, keď lopta padne do siete akýmkoľvek spôsobom okrem hádzaním ruky.
Ruky sa smú používať len na zastavenie lopty a jej umiestneniu pred nohami.
Kopať sa musí iba do lopty.
Hráč nesmie kopať do lopty, ktorá je vo vzduchu.
Nie je povolené dráždiť ani kopať do päty súpera.
Ak je lopta kopnutá za postranné čiary (okrem strany svojich vlajok), musí ju na „poškodené miesto" doniesť ten istý hráč, smerom k strede ihriska.
Keď sa lopta dostane za bránkovú čiaru, právo na odkop má tá strana, ktorej prináleží gól.
Medzi hráčom, ktorý vykopáva a ostatnými hráčmi, musí byť vzdialenosť 6 krokov.
Hráč je v postavení hry vtedy, ak sa dostane pred loptu. Musí sa preto v tejto situácii vracať dozadu najrýchlejšie ako vie. Ak loptu vykopol jeho hráč, musí počkať, kým sa lopty dotkne súperov hráč, až potom môže pokračovať. Nesmie za loptou behať, ani sa jej dotknúť, či prihrávať.
Nedovoľuje sa napádať hráča mimo hru, to je vtedy, ak je lopta za hráčom.
V 19. storočí sa futbal v Anglicku začal zdokonaľovať. V rok 1857 vznikol prvý klub, Sheffield Club. O 6 rokov neskôr sa v Anglicku udiala mimoriadna udalosť, 26. októbra 1863 založili prvý futbalový zväz na svete: Football Association. Prvým predsedom asociácie bol A. Pemper. Rokovali tri dni, až kým sa nedohodli na jednotných pravidlách. Ale o pravidlá boli spory aj naďalej. Najviac sa hádali kvôli tomu, či sa môže futbal hrať rukami, alebo len nohami. Až nakoniec sa dohodli na konečných pravidlách. Výnimkou bola iba škola v Rugby, vývoj ich hry znamenal vznik úplne nového športu.
Spory o pravidlá však nebránili v hre. Za priekopníkov futbalu môžeme označiť študentov. Boli to oni, ktorí začali s futbalom. Študenti škôl z Cambridgu, Harrowu, Etonu, Rugby, Shrewsbury, Westministeru, Chasterhousu. Futbalových mužstiev pribúdali a tak sa časom vytvorili aj súťaže. Za najstaršiu súťaž považujeme Anglický pohár, ktorý sa hrá od roku 1871. Víťazom pohára boli Wanderers. Od roku 1889 tu máme aj Anglickú ligu, tú prvýkrát vyhral Preston North End.
A čo medzinárodne? Za prvý medzinárodný zápas označujeme futbal v novembri 1872 medzi Škótskom a Anglickom. Stav skončil 0:0. Zostavy tu žiaľ nemám, ale mám tu rozostavenie. „Angličania hrali s jedným brankárom, jedným obrancom, jedným záložníkom a ôsmimi útočníkmi; Škóti mali brankára, dvoch obrancov, dvoch záložníkov a šesť útočníkov."(Mráz a kol., 1976, s. 17)
Toľko z krátkej histórie futbalu. Je to šport, ktorý mi neustále nedá pokoj. Čo vy a futbal?
PS: Na záver napíšem ako to bolo s pravidlami, trošku podrobnejšie.
1873- zavedenie rohového kopu
1874- zavedenie trestného kopu
1875- stanovenie dnešných rozmerov bránky
1877- vhadzovanie autu ľubovoľným smerom
1880- zápas musia rozhodovať rozhodcovia (predtým sa hráči na ihrisku rozhodovali o výsledku a takisto aj o fauloch)
1883- jednotné rozmery lopty
1884- vhadzovanie oboma rukami
1887- rozhodcovia prvýkrát s píšťalkou
1890- prvé siete v bránkach
1905- brankár nesmie opustiť čiaru počas pokutového kopu
1912- brankár smie chytať do ruky iba v pokutovom území (predtým mohol na celej polovici)
1913- stanovená presná dĺžka pokutového kopu
1924- prvýkrát uznaný gól z rohu
Zoznam bibliografických odkazov:
MRÁZ, I.-PEJCHAR, J.-PONĎELÍK, J.-ŽEMLA, F. 1976. Svet deväťdesiatich minút: Z dejín československého futbalu 1901-1945. Bratislava : Slovenské telovýchovné vydavateľstvo, 1976. 400 s.
Romans and Harpastum. Dostupné na online: <http://www.footballnetwork.org/dev/historyoffootball/history4.asp> [cit.2009-08-15]
The French and Choule and Soule. Dostupné online: <http://www.footballnetwork.org/dev/historyoffootball/earlierhistory_5.asp> [cit.2009-08-15]
Football rules: The encyclopedia of British Football. Dostupné online: <http://www.spartacus.schoolnet.co.uk/Frules.htm> [cit.2009-08-15]
História futbalu. Dostupné online: <http://futbalshviezdickou.webnode.sk/historia-futbalu/> [cit.2009-08-15] Počátky fotbalu u nás. Dostupné online: < http://is.muni.cz/th/142716/fsps_b/Bakalarska_prace.txt > [cit.2009-08-15]
Zdroj obrázkov: <http://www.footballnetwork.org/dev/historyoffootball/images/harpastum.jpg> [cit. 2009-08-15]
<http://www.dunstableschool.co.uk/history/photos/image002.jpg> [cit. 2009-08-15]
