Všetko to začalo nevinnou správou od kamaráta Paliho. „Takže v marci na Newcastle nepôjdeš, vravíš.“ začal podpichovať. Popremýšľal som a odpísal mu, že s ním pôjdem. Zašli sme do šenku, kúpili letenky a začali si užívať to, že o pár týždňov nás bude sprevádzať atmosféra Anfieldu.
Liverpool, mesto prístavu, Beatles a samozrejme môjho najobľúbenejšieho klubu na svete.
Každý môj článok o Liverpoole začínam historku o kučeravom chlapcovi, ktorého meno som nevedel vysloviť. Dokonca som ani nevedel názov mesta. Čosi som však začul o tom meste a o Beatles. Existuje niekoľko dôvodov, prečo fandím Liverpoolu. Nie je to len McManamanom a Robiem Fowlerom. Prečo Liverpool? Mal by som ho rád, aj keby tam neboli tí dvaja a Steven Gerrard? Mal. Ale vďaka tým futbalistom, ktorých som vymenoval (a je ich omnoho viac) mám ten klub oveľa radšej. Pokúsim sa to trochu vysvetliť.
Futbal vznikol v Británii. Mnoho ľudí sa sťahovalo do miest za prácou počas 18. a 19. storočia. Zaviedli voľné soboty a čo tí ľudia mali robiť? Pár ľudí dostalo spoločný nápad. Poďme sa pozrieť na tých pár chlapcov, čo sa točia okolo jednej lopty. Potom prišlo na futbal viac a viac ľudí a pre mnohých sa stal futbal akousi pozitívnou náladou. Tí ľudia nemali nič iné. Počas dňa pracovali a chodili spať zničení. Ale ten sladký pocit zaspávania, že ešte pár dní a obľúbený klub hraje, to je to, čo ich držalo pri živote.
Soboty pre pracujúcich ľudí boli posvätné. Človek ráno vstal, vyšiel na dvor, uvaril čaj a pozeral na oblohu. Pohladil trávu pred domom a už sa videl na štadióne. Zrazu prišiel na štadión a našiel to svoje. Čo po futbale? Podľa mňa po zápasoch vznikalo mnoho kamarátstiev. „Počuj, však poď s nami na pivo. Pozhovárame sa o zápase. Videl si tú penaltu? A čo ten faul kolenom? To bolo proti pravidlám.“ A tak sa ľudia zoznamovali a chodievali na futbal. Mali oveľa krajší život, vykričali sa, narehotali a nechali trochu starostí za štadiónom. Presne toto je pre mňa britský futbal a snáď každý tím v Británii začal s týmto poslaním.
Prečo Liverpool? Pretože ja som sa v tomto našiel. Tiež sa s kamarátmi bavím o tom ako Liverpool hral. Tá radosť, keď prídem v pondelok do práce a s kolegom rozoberáme ako hrali! Je to akýsi prejav radosti, keď zistím, že v sobotu hrajú zápas a ja sa teším. A čo deň zápasu a celý zápas? Tiež mám z toho radosť.
Britský futbal je povestný svojimi futbalovými dynastiami. Futbalovú históriu Liverpoolu založil Bill Shankly. Bol to on, kto viedol s Paislym a Faganom porady o futbale v The Boot roome. Sedeli v The Boot room, popíjali whisky, fajčili cigary a bavili sa. Viete, čo je na tom najkrajšie? Ono to tam je dodnes. Akýsi génius loci Billa Shanklyho.
Každý národ má povesti o zakliatych rytieroch, ktorí sa objavia, keď národu bude zle. (Sitnianski rytieri u nás napríklad.) Pre Liverpool je to nepochybne duch Billa Shanklyho, ktorý z Anfield Road neodišiel a stále dáva pozor.
Aký je vlastne Anfield?
Anfield je akési ihrisko príbehov a snov. Keď sme tam prišli, každý člen histórie sa na nás usmieval. Shankly svojou tvrdosťou, Paisley svojou uštipačnosťou a Kenny Dalglish svojou zdvorilosťou.
Jednoznačne odporúčam prehliadku štadiónu. V tom štadióne cítite prach starého Kopu. Kop je najstaršia tribúna na Anfield Road. Nie je to obyčajná tribúna. Je to akýsi svedok tých všetkých časov počnúc Matta Busbyho, Kevina Keegana, Kennyho Dalglisha, Iana Rusha, Stevena Gerrarda a terajšiu usilovnú včelu, Jamesa Millnera. Kop sa na nich všetkých pozeral tými svojimi vlajkami a popismi. Aj naň sa dostanete počas prehliadky. (Dokonca uvidíte a budete si môcť sadnúť na starú tribúnu Kopu.)
Na prehliadke sme sa dostali aj do konferenčnej miestnosti a hosťujúcej šatne. Chcete vedieť, čo bolo na prehliadke najkrajšie? Ani konferenčná miestnosť, ani samotné ihrisko, ani striedačky, ani Kop.
Bill Shankly vymyslel plaketu s nápisom This is Anfield. To bolo najkrajšie. Nepoznám fanúšika Liveproolu, kto by tento symbol nepoznal. Dotknúť sa toho symbola pred vybehnutím na Anfield bola pre mňa veľká pocta.
A čo zápas proti Newcastlu?
Vždy som chcel ísť do Anglicka na futbal. Nechať sa podmaniť atmosférou, keď celé mesto futbalom žije už od rána. Ísť do nejakej krčmy a vidieť ako sa miestni bavia o futbale. Fakt je to také, aké som si myslel?
Je.Od rána som videl stánky s futbalovými tématikami. Kráčal som pomaličky na Anfield road. Atmosféra si ma podmanila. Zápas sa pomaly blížil k začiatku, štadión sa pomaly plnil a fanúšikovia oboch táborov pokrikovali svoje chorály.
Vyšli hráči a celý Anfield stíchol. Pár sekúnd. Potom sa spustil koncert. When you walk through a storm. Po pravde, to prajem každému fanúšikovi zažiť. Takisto prajem zažiť ten rachot ako som zažil na Anfielde, keď Salah otvoril skóre.
PS: https://www.youtube.com/watch?v=tLmufHcOZbk
PPS: Ďakujem Palimu za fantastický výlet plný dobrodružstiev, vylomenín a poľského piva, ktoré sme nepili.
