Keď sme boli tretiaci, spolužiak mi povedal, že pôjde na hokej. Tak sme sa stretli na Kavečianskej okolo 16.00 a šli sme si kúpiť lístok. Vyšli sme do toho skleníku, do ktorého som nikdy nechcel chodiť. Vtedy som konečne videl hokej na vlastné oči, bola to sezóna, keď sa NHL nehralo a tak som obdivoval Jirka Biceka. Dodnes neviem čím to je, ale stále, keď idem okolo štadióna, zohrejú ma spomienky. Nato ako dal Jirko gól, nato ako som sa zamazal horčicou, nato ako som počúval jedného chlapa, lebo mu nevychádzali výsledky. Nato ako sme v štvrťfinále dokázali v trestnom strieľaní z 0-2 otočiť na 3-2 a na všeličo iné.
Časom sa postavila v meste Steel Aréna. Stavali ju 10 rokov, kto by mohol tušiť, že titul získame takisto až po 10.tich rokoch? Keď v play-off sa urobí jedna chyba a môže byť po vytúženom šťastí. Ale včera si šťastie a hlavne radosť sadlo do môjho rodného mesta.
Včera sme vyhrali a ja som sa tešil ako malý chlapec. Podľa mňa šport krásnu pre divákov krásnu aktivitu, nádherne sa zabáva s ľudskými emóciami. To je tak trochu pre mňa aj hokej. To nie sú len tretiny, kde sa strieľajú góly a potom ideme domov. To je čas tŕpnutia, radosti, nervov, napätia a čo ja viem čoho všetkého ešte. Nikde inde sa vo mne nič rovnaké, ba ani podobné neodohráva, iba v športe a takisto aj v hokeji. Keď sme včera vyhrali, zalial ma taký pekný pocit, tešil som sa a bol som šťastnejší. Konečne sa im to podarilo a zaslúžili si to. (Aspoň podľa mňa.)
Ktovie, či by na nich hokejový otec, Laco Troják bol hrdý. Možno by mal radosť, ale takisto aj hráči mu môžu urobiť radosť. K jeho dresu č.9 v Steel Aréne prirastie ďalší dres majstra ligy.
Ladislav Troják sa narodil 15.6.1914 v Košiciach. Tam začal aj so svojou aktívnou kariérou. Prvýkrát obliekol seniorský dres na Tatranskom pohári v roku 1934. Mal talent na hokej. Teda ja si myslím, že ak má športovec talent, tak hlavne nato, aby dokázal vyčariť najkrajší športový úsmev na tvárach fanúšikov a potešiť ich niekedy tulácke, ale športové srdce.
Talent Laca Trojáka neunikol pozornosti pražského tímu LTC Praha. Angažovali ho a už v spomínanom 34. roku hral za pražské mužstvo. Vraj mal výborné korčuľovanie a skvelý ťah na bránku. V Prahe si ho všimol aj tréner Československej reprezentácie a nominoval ho do svojho výberu. Stal sa prvým Slovákom, ktorý si obliekol reprezentačný dres.
Zimná olympiáda v roku 1936 nám však v hokeji nepriniesla medailu, skončili sme asi na najhoršom mieste v športe, štvrtom. V roku 1937 sa 23.ročný košický rodák vybral na Majstrovstvá sveta do Londýna. Žiaľ, ani tam nezískal medailu. Šťastena v podobe bronzovej medaily na ňom žiarila v roku 1938, na MS v Prahe.
Okrem titulov majstra ČSR a Českomoravskej ligy získal Laco v roku 1947 ďalšie prvenstvo. Ako prvý Slovák vyhral majstrovstvá sveta.
Žiaľ, v roku 1948 tragicky zahynul pri havárii lietadla 8. 11.1948 nad kanálom La Manche.
Myslím si, že chlapci zo svojho zaslúženého titulu venujú kúsok aj nemu, lebo Laco Troják je hokejová osobnosť, na ktorú by sa nemalo zabúdať. Veď je to jeden z prvých ľudí, ktorého nominovali v roku 2002 do slovenskej siene slávy ľadového hokeja.
Jeho úspechy v ČSR lige:
Majster v rokoch: 1937, 1938, 1946, 1947,1948
Jeho úspechy v Českomoravskej lige:
Majster v rokoch: 1939, 1940, 1942, 1943, 1944
Olympijské hry:
Účasť: 1936, 1948
Majstrovstvá sveta:
Účasť: 1936, 1937, 1938, 1939, 1947, 1948
Medaile z MS: 1938-bronz, 1947-zlato, 1948-striebro
PS: Vďaka chlapci.
Bibliografia:
<http://www.sienslavy.sk/clenovia/ladislav-trojak>[cit. 2009-04-11]
<http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59457>[cit.2009-04-11]
<http://www.hokejportal.sk/index.php?p=clanok&c=&clanok_id=6213>[cit.2009-04-11]
Zdroj obrázka:
<http://www.hckosice.sk/_obrazky/preview/6/166.jpg> [cit.2009-04-11]
