1966 Bobby Moore a ďalší hrdinovia
Gól o ktorom sa dodnes rozpráva, či má alebo nemá platiť. Fantastické Wembley a obrovská charizma kapitána anglickej reprezentácie. Londýnski kladivári sú veľmi hrdí na svojho kapitána, ktorý ako jediný získal s Anglickom titul majstra sveta. Finále, ktoré rozhodlo gólom, o ktorom sa dodnes polemizuje. Strelili gól na 3-2. Potom Angličania pridali ďalší gól a rozhodca odpískal koniec. Áno, bola to pravda a uplakané červené dresy dojatím slzili po celom Wembley. Nikdy toľko radosti nebolo na tom štadióne ako vtedy.
Zlatá Niké sa stratila a po niekoľkých dňoch ju vyňuchal pes na záhrade jedného domu. Brazílsky funkcionár sa dosť arogantne obul do Anglicka. Povedal, že v Brazílii by sa nič také nestalo. Ani sám netušil, čo sa s trofejou udeje práve v Brazílii.
Kto bol ešte hviezdou Majstrovstiev sveta? Poďme do Lisabonu, pozrieť sa na jeden príbeh.
„Šiel som sa ostrihať a ako som sedel v tom kresle, dostal so tip na chlapca z Mozambiku. Vyhľadal som ho a nikto netušil, že z neho vyrastie legenda Benficy a Portugalska.“ (Béla Guttmann o Eusébiovi.) Tu ma mrzí len jedno. Béla Guttmann, tréner, čo objavil Eusébia, Benficu preklial a od 60. rokov nevyhrala žiadnu futbalovú trofej.
Viac: https://sk.wikipedia.org/wiki/Majstrovstv%C3%A1_sveta_vo_futbale_1966
1970 Strieborný Sandro Mazzola
Horúce Mexiko a vo finále sa stretli dve krajiny. Brazília s Pelém a Taliani s charizmatickým Sandrom Mazzolom.
Celý príbeh začína v 40. rokoch povojnového Talianska. V tom čase bola krajina dezorientovaná, mnoho mladých ľudí sa hlásilo ku komunizmu, nikto nevedel, čo robiť. V Turíne bola rivalita dvoch klubov. Juventus a turínske AC, ktorých prezývali býci. Býci boli jednym z najlepších mužstiev celej talianskej histórie. Najvýznamnejšia postava celého klubu bol kapitán Valentino Mazzola. Bohužiaľ celý futbalový tým tragicky zahynul pri leteckej katastrofe. Sandro Mazzola bol Valentinovým synom a v roku 1970 stál vo finále proti Brazílii. Taliani nevyhrali, Brazília s Pelém získala tretíkrát trofej Julesa Rimeta.
Tím, ktorý si vyhrá majstrovstvá sveta po tretí krát, si môže zobrať trofej Julesa Rimeta. Čo sa stalo? Trofej sa skutočne v Brazílii nestratila. Po tom ako si ju Brazília vzala, bola vystavená v Brazílskej futbalovej konfederácii v Riu de Janeiru. 19. decembra 1983 ju ukradli. Odvtedy ju nikto nevidel a je celkom pravdepodobné, že zlodeji trofej roztavili. Smutný príbeh trofeje, ktorá mala toľko príbehov, emócií, šťastia a sĺz.
Viac: https://sk.wikipedia.org/wiki/Majstrovstv%C3%A1_sveta_vo_futbale_1970
1974 Blúdny Holanďan
Desiate majstrovstvá sveta v Nemecku prieniesli titul domácemu celku. Nemci dvíhali po 20. rokoch najcennejšiu futbalovú trofej. Aké bolo finále? Stretli sa tam dvaja slávni kapitáni. Cisár Franz Beckenbauer a holandský kúzelník Johan Cruyff.
Mojim tajným snom je prechádzať sa po Amsterdame a zájsť do starej židovskej štvrti mesta. Chcem vidieť arénu Johana Cruyffa. Po kom inom ale pomenovať štadión ak nie po ňom? A to ešte nehovorím o Barcelone.
Katalánska Barcelona má mnohé osobnosti histórie, ktoré by človek mohol študovať. Zavrieť sa niekam k čaju s knihou a listovať si to všetko. Johan Cryuff, futbalová legenda Barcelony. Vo svete je strašne veľa hráčov, čo hrajú dopredu. Cryuff mal všetko, rýchlosť, techniku, prihrávky a strely. Naviac priniesol do sveta futbalu niečo významné. Odkiaľ vznikla Cryuffova otočka? Sám povedal, že futbal sa rodí v hlave a nohy tomu len dopomáhajú.
Viac: https://sk.wikipedia.org/wiki/Majstrovstv%C3%A1_sveta_vo_futbale_1974
1978 Holandsko opäť strieborné
Prvé majstrovstá sveta, ktoré sa konali v Argentine. Domáci vyhrali opäť nad Holandskom aj bez 17 ročného Maradonu. Tréner 17 ročného mladíka nenapísal na súpisku a rodiaca hviezda zúrila. Zaujímavosťou tohto šampionátu je brankár Ramón Quiroga, ktorý reprezentoval Peru. Argentína hrala proti Peru a gólmon Ramón chytal vo svojom rodnom meste. Ramón Quiroga sa narodil v argentínskom meste Rossario. On sa tam nielenže narodil, ale začal aj svoju kariéru.
Viac: https://sk.wikipedia.org/wiki/Majstrovstv%C3%A1_sveta_vo_futbale_1978
1982 Život sa začína v 40. rokoch
Taliani sa konečne dočkali po toľkých rokoch. Vo finále porazili SRN 3-1. Vo finále proti sebe stáli brankár Schummacher a nezabudnuteľný Dio Zoff. Taliansky brankár mal v čase futbalového turnaja 40 rokov a ukázal, že chytá v najlepšej forme.
Útok Talianska s Marcom Tardelim a Paolom Rossim bol vtedy úžasný.
Viac: https://sk.wikipedia.org/wiki/Majstrovstv%C3%A1_sveta_vo_futbale_1982
