Milujem behanie, pretože ide o úžasný relax. Na svete je zrejme mnoho terapií, pri ktorej človek vypotí zlé myšlienky a prečistí si hlavu. Behanie je šport, ktorý nás vyzlečie. Ak simulujeme, podvádzame sami seba. V behaní je to ako v dospievaní, človek musí dospieť a vyzrieť, aby pochopil dôležité.
Na behaní je dôležité to, že bojujeme sami so sebou. Vstávame v zime, obliekame sa do snehu, beháme po ľade, vraciame sa so zamrznutou hlavou a neromŕza nás len horúci čaj, ale všetko to okolo.
Dnes vám napíšem príbeh o chlapcovi, ktorý v behaní našiel tú neuveriteľnú silu odohnať od seba manipulátora. Manipulátori sú najzbabelejšie svine, ktoré nič v živote nedokázali. Majú sklon ťahať na dno každého, koho si vyhliadnu. Stále s ním súperia, ponižujú ho a majú pocit, že s ním vyhrali v hocičom. Zároveň ho okolo seba nosia ako nejakú ozdobu alebo ornament, ktorým sa radi vychvaľujú.
Boli dvaja kamaráti. Jeden bol športovec a hrával závodne basketbal a popri tom ho posielali na kadejaké behy, aby robil svojmu športovému klubu reklamu. Mal slušný fanklub a, ako to tak býva, užíval si slávu.
Druhý rozhodne nemal atletickú postavu, rád sledoval nočnú oblohu a v športe nebol až tak doma. Nieže by nemal rád šport, ale hanbil sa ho vykonávať. Skrátka a dobre, keď celý život počúvate o sebe, že ste neschopní, tak si neveríte. Budeme ho volať hvezdár.
Športovec potreboval súperiť s hocikým o všetkom. A tak sa vysmieval svojmu top najlepšiemu kamarátovi (jeho slová), že je doživotný panic, že len pozerá hviezdy a nič nevie. Keď niečo potreboval, okamžite mu mazal med kolo huby.
Ono to asi tak býva, že asertivita sa nerodí, ale získava skúsenosťami a vývojom. A tak k športovcovi naklusal pozorovateľ hviezdnej oblohy a pomohol mu. Keď už bol športovec na koni, nezabudol ho pošpiniť a dopriať svojmu egu to, že je najlepší tvor na zemi.
Človek ani občas nevie prečo a robí to. Robí veci, ktoré sú nepríjemné, nechce ich robiť, týra sa za ne. A on sa nenávidel za to, čo pre neho robil. Náš mladý hvezdár vedel, že mu je to nepríjemné, ale aj tak to robil. Občas sa jeho manipulátor správal milo a tak si hvezdár myslel, že sa polepšil a budú kamaráti. To trvá vždy len zopár týždňov. Manipulátori sa nikdy nemenia, mení sa len ich spôsob, ako získať moc nad svojou obeťou.
Hvezdár ani netušil, že spadol do štádia manipulátora, ktorá sa volá gaslighting. Ide o odpornú vec. Obeť manipulátora začne ospravedlňovať, každého presviedča, že to len oni v ňom nevidia to dobré a podobne. Medzi nami, na manipulátoroch nie je nič dobré. Sú to svine, ktoré sa odbavujú na tom, že sa niekto správa tak, ako oni chcú. Nedovolia svojim obetiam mať iných priateľov, ale ani svoje koníčky alebo svoj svet.
A tak sa športovec rád zabával na hvezdárovi. Vysmieval sa mu, že je tlusté prasa. Chytil ho za brucho, pozrel do zeme a ironicku mu povedal, že schudol. Alebo mu pošepkal, že je teoretik života, pretože nič o živote nevie. Len tak mimochodom, všimnime si na týchto slabých ľuďoch, že sa vám nikdy nedívajú do očí. (Resp. nikomu.)
A to ešte neprišla téma dievčat. Chlapovi zrejme dosť dlho v živote trvá, aby pochopil, čím dokáže byť príťažlivý pre ženu. Akonáhle sa k hvezdárovi pristavila nejaká žena, do sekundy tam bol reprezentant športu a začal svojho najlepšieho kamaráta ponižovať.
Keď sa chlap nemá rád za to, kým je, nevyžaruje žiadnu príťažlivú energiu a ničí sa za živa. Hvezdár sa nemal rád, ale zároveň mu chýbali oči, ktoré sa ne neho usmejú a povedia, že všetko bude v poriadku.
Jedného dňa sa športovec odsťahoval niekde ďaleko preč, a tak začal svoju obeť terorizovať na diaľku. Manipulátori sú ešte nebezpečnejší cez monitor a internet ako naživo.
Hvezdár mal ale veľmi dobrých rodičov a tí mu citlivo povedali, že je načase so sebou niečo robiť.
„Veď si mladý chlapec a nechceš mať predsa vysoký krvný tlak, cukrovku alebo niečo iné,“ usmievali sa na neho rodičia.
A tak sa hvezdár rozhodol chodiť na prechádzky a trochu zmenil životosprávu. Zrazu mu kývali ostatní ľudia, pýtali sa ho na všeličo, pretože ich zaujímal. Nikomu nemusel nič dokazovať alebo sa ospravedlňovať za veci, ktoré neurobil.
Začal si všímať ľudí a zistil, že ani bežci nie sú dokonalí a bezchybní. Aj bežec si potrebuje oddýchnuť, prehodiť nejaký vtip alebo sa pozrieť na dievčensky zadok. A tak sa hvezdár rozhodol zájsť do obchodu a kúpil si tenisky na behanie. Najprv to bola len prechádzka, potom začal študovať runwalk a neskôr si robil vlastné tempo, prestávky.
Čo je však na tom príbehu najdôležitejšie? Hvezdár si začal veriť, pochopil, v akom väzení manipulutára bol. Beh mu pomohol zvíťaziť nad manipulátorom. Priniesol mu toho oveľa viac. Sám netušil, akú charizmu má v sebe a o pár mesiacov organizoval nejaké amatérske preteky.
Bežecká komunita je úžasná. Všetci máme svoj príbeh, ktorý hovorí prečo sme začali behať a vieme aká obrovská vášeň to je pre nás. Dvihneme ľudí, ktorí spadnú, podelíme sa s vodou, usmejeme sa na druhých, kývneme bežcom, čo bežia oproti a na pretekoch sa vzájomne podporujeme a hecujeme. Ale čo je najdôležitejšie, pomáhame každému, kto chce začať behávať. A nech je to pokojne človek, ktorý sa cíti ponížený, bojí sa, že to nezvládne alebo nech má aj 150 kíl. Každý má šancu a pre každého je ťažké prekonanie samého seba. Nebojte sa, vždy bude niekto, kto bude pri vás, keď budete potrebovať vodu alebo len úsmev, že to robíte dobre.
PS: Čo sa stalo so športovcom? Prečítajte si Dáždnik sv. Petra a spomeňte si na to, čo sa stalo s Gregoričovcami. Na druhej strane, je pre príbeh dôležitý? Ja si myslím, že nie.
