Sedel vedľa mňa Paris Hilton

 V električke som si zažil zábavu. Hlavne, keď nastúpili známi. Jeden z nich chcel vyliezť na strechu električku a vymočiť sa na bandu chuligánov zo Slovana. Tí kričali po Komenského ulici „Smrť Košiciam.“ Potom ešte kričali také veci, že koniec. Niečo o sexe z koňom. Len teraz neviem, či ten dobrodružný močiak, alebo skupina podivných Bratislavčanov. Už si ani nepamätám o čom sa tí ľudia bavili. Len som zachytil slová ako Lofás a kár. Ktovie načo mysleli.

Prišiel som na ihrisko. Tam to ešte len začalo. Sadol som si na sedadlo a sledoval okolie. Jeden chlap, mohol mať Kristove roky, si sadol ku mne. Spýtal sa ma, či môže a ja že pokojne. Jeho červený nos a hlavne svieži dych mi naznačovali, že mám o zábavu postarané. Nemusel byť opitý. Možno sa snažil dostať do Guinsesovej knihy rekordov. Za čas, aký si neumýval zuby. Smrdelo mu z nich ako tchorovi z análneho otvoru.

Komentátor nás privítal zvučným hlasom. Začal oznamovať zostavy. Nepamätám si kto každý hral, ale ten Husky (mal oči ako sibírsky Husky. Jedno modré a druhé červené.) si na každého našiel niečo a poznamenal to. Napríklad o Pavlovi Piatkovi poznamenal, nech si postaví valov a tam kope. Vraj takto zaznamená góly.

Začali sme hrať a všetci vrieskali na rozhodcu, prečo neodpískal jedenástku. Husky sa postavil zo sedadla. Rozopol si zips na nohaviciach a kričal : „ Rozhodca, choď do Kokšov Bakše kravy dojiť!“

Ja som sa pozeral na ihrisko a ten pán vedľa mňa ma nezaujímal. Veselo si kričal. Už som čakal, kedy vezme do ruky valašku a zahrá sa na Janošíka. Zápas už vrcholil a pobral sa s loptou dopredu Mário Bicák. Vystrelil. Brankár nemal šancu. Lopta opečiatkovala žrď. Diváci sa chytali za všetko možné a neverili tomu. Husky vstal zo stoličky a začal na Bicáka kričať. Vraj, že nech mu mater zdochne, alebo ešte aj horšie.

Diváci sa všetci na neho pozreli a už pri pohľade na jeho ma ľutovali. Rado Král sa pobral na bránku, ale brankár jeho strelu vyrazil. Vtedy začal hovoriť, že Rado Král je syn čínskeho boha srandy. A že niečo také nepatrí na futbal, ale do krčmy.

Spokojný nebol s ničím. Skončil polčas. Už som čakal, že pôjde do krčmy. Sklamal ma. Začal mi rozprávať príbeh ako ide na sväté prijímanie. Komentátor sa ozval. Začal losovať lístky. Koho číslo prečítal, ten šiel kopať loptu, nech trafí do tyče.

Čo čert nechcel. Hneď prvé číslo vylosovali Huskyho. Najprv si zapol zips na nohaviciach. Potom sa dotackal na ihrisko. Komentátor sa ho spýtal : „ Ako sa voláte?“ Husky chvíľu váhal, čo povie. Zvrieskol : „ Som mužský Paris Hilton.“ Našťastie nefungoval mikrofón. Tak musel povedať čosi iné. Ale ja som ho počul, lebo podo mnou boli obaja. Aj komentátor, aj Husky.

Šiel kopať do lopty. Rozbehol sa ako keby behal pred bizónom, ktorý ho chce pobozkať na zadok. Nedošiel ani k lopte, lebo sa šmykol. Spadol. Takto končí kariéra človeka, ktorý všetko kritizoval. Raz som ho videl na ortopédii. Zdá sa, že do košického Čermeľa chodia rôzni ľudia. Keď už Paris Hilton prišiel do Košíc, možno príde aj nejaký zaujímavý hosť. Nepohneval by som sa keby prišla taká Andrea Jane Corr. Keby si tá vedľa mňa sadla, určite by som sa nepozeral na futbal.