Písal sa rok 1997 a hokejisti Detroit Red Wings vyhrali po 42 rokoch Stanley Cup. Steve Yzerman pri svojom prejave vzdal poctu legendám Detroitu. Konečne, po takom dlhom čase.
Vo futbale existuje klub, ktorý nemohol 50 rokov vyhrať žiadnu európsku trofej a pri písaní príbehu som si naň spomenul. Ale Ted Lindsay nebol Béla Gutman v Benfice a nepreklial klub. Ak by som bol konšpiračný teoretik, napísal by som, že Detroit sa preklial sám.
42 rokov čakania pre Detroit nebolo len obdobím bez Stanley Cup. Napíšem vám príbeh o človeku, ktorý musel opustiť Detroit. Keď odišiel, motivoval nášho Stana Mikitu, videl na vlastných očiach, čo dokáže chamtivosť mocných, pričinil sa o NHLPA a stal sa jedným z najlepších lídrov Red Wings. A vôbec to nebol dobrý chlapec, veď kvôli nemu sa menili pravidlá za fauly (elbowing) a volali ho Terrible Ted. Bol bitkár a nielen na ľade.
Chlapec z pod Tatier
20. mája 1940 sa pod Tatrami (v dedinke Sokolče) narodil Stanislav Guoth. Prišiel víťazný február (1948) a rodičia malého Stanka sa rozhodli. Poslali ho za veľkú mláku do Kanady, kde býval s tetou a strýkom. Sám sa neskôr vyjadril, že keby ostal v Československu, určite by skončil v armáde alebo na Sibíri. (V Kanade prijal meno Mikita.)
Vyrastal v mestečku St. Catherines, v Ontáriu. V roku 1959 ho získal klub Chicago Black Hawks, kde o jeho kariére hovoria len čísla. A fotky.
Stan Mikita bol vášnivým fajčiarom. Traduje sa historka, že tréner Rudy Pilous nachytal teenagera, ako fajčí a to bol pre neho turning point. Niektoré zdroje uvádzajú, že dostal po papuli, iné, že mu vynadal. Pointa je, že „Buď na sebe pracuj alebo vypadni“ veľmi ovplyvnila nášho krajana z Liptova.
NHL v tom čase bola veľmi tvrdá a miestami aj krvavá. Každý klub mal svoje legendy, príbehy a svojich tvrdých hráčov. Ako proti nim hrať? A tak náš Stan Mikita dostal ďalšiu cennú lekciu. „Hit them first! Or stand up and fight!“
To bola veta od prvého mentora, ktorého Stan mal. To mu povedal Ted Lindsay. Ale Stan Mikita hral predsa v Chicagu, nie?
Ešte existuje historka o konflikte Stana Mikitu s Gordiem Howem, kde ho Ted Lindsay varoval: „Dávaj si pozor, on nezabúda!“ (Ale o tom inokedy.)
O hokejistoch, keď sa zrania
Ted Lindsay sa narodil 29.7.1925 v meste Renfrew, v kanadskom Ontáriu. V 40. rokoch sa dostal do Detroitu, kde začal hrať s legendárnym Mr. Hockey. Ted Lindsay, Gordie Howe (Mr. Hockey), Sid Abel sa stali obrovským útočným triom v Detroite počas 50. rokov. V bráne chytal Terry Sawchuk a generálny manažér bol Jack Adams (trofej za najlepšieho trénera je pomenovaná po ňom.)
Detroitu sa darilo. V rokoch 1950, 1952, 1954 a 1955 vyhrali Stanley Cup. Potom v sezóne 1955/56 sa Detroit opäť dostal do finále Stanley Cupu a narazil na Montreal s Mauricom Richardom (Trofej po najlepšom strelcovi je po ňom.) Stanley Cup získali Canadiens.
Ešte predtým, ako si povieme, ako to s Tedom Lindsayom pokračovalo, pozrime sa na niektoré príbehy.
Kluby sa o hokejistov nepostarali, keď mali po kariére alebo keď sa nebodaj zranili.
Montreal Canadiens mal svoju hviezdu, Howieho Morenza. Jeden z najlepších na ľade, ktorého štatistiky nevedel nik prekonať. (Až pokiaľ neprišiel ten, ktorému z očí šľahali blesky, ale to až neskôr.) Howie Morenz bol prvou hviezdou NHL. Zomrel mladý, zranený, s depresiami a chudobný v roku 1937. Rodina bola nezabezpečená. Čiastočne si za to mohol sám, pretože prepadol hazardu.
Ak je reč o legendách Montrealu, osud toho, ktorému z očí šľahali blesky, je trochu iný. Maurice Richard to mal tvrdé od začiatku. Chodil do práce, kde ťažko manuálne pracoval a začal hrať s bývalým zranením. (V minulosti mal zlomený členok.)
Doslova obetoval život hokeju, ktorý sa s nim nemaznal. (Zranenia, bitky, šikana kvôli angličtine, niekde ho nerešpektovali, že rozpráva francúzsky, atď.) The Rocket, ako ho volali, nemal problém po kariére, ale jeho príbeh je plný bolesti. Hral so zlomenou čeľusťou a pochopil, že musí všetko urobiť, aby bol dobrý. Alternatívou bola ťažká manuálna práca. Pochopil, že musel obetovať tak veľa, aby robil to, čo miloval. (Po kariére sa o neho však Montreal postaral.)
Obrovský rival Canadiens, Toronto Maple Leafs mal tiež bývalých hráčov. Javorové listy vyhrali Stanley Cup v roku 1932 a obrovskou hviezdou bol Busher Jackson. Mal 21 rokov a 3 mesiace, keď nazbieral 53 bodov. (Rekord bol prekonaný až Waynom Gretzkym.) Po kariére nemal žiaden dôchodok, žiadne zdravotné poistenie na následky, nikto, kto by mu pomohol a klub mlčal. Jeho štýl života sa zmenil, depresiu riešil alkoholizmom a dochádzali mu peniaze. Tak, ako mnohí, aj on chodil pred hokejový štadión a ľuďom pred zápasmi predával hokejky, s ktorými sa hrávalo kedysi. (Brali ho ako bezdomovca a pľuli po ňom.)
Red Wings majú ešte niekoľko zaujímavých osudov. Spomeniem legendárneho brankára Terryho Sawchuka. Brankári to mali veľmi ťažké a boli zraniteľní. Bola to doba, keď sa hralo surovo, nemali prilby, hráči sa vzájomne dokázali pobiť do krvi a brankári boli najzraniteľnejší (hrali bez masky). Ak si vyhľadáte meno Terry Sawchuk, ukáže vám nejeden obrázok, čo všetko mal zlomené alebo operované.
Ted Lindsay to všetko videl. Nepáčilo sa mu to. Počul o Howiem Morenzovi, ktorý zomrel chudobný, vyrastal s tým príbehom. Poznal, aké to mal Maurice Richard, ktorý obetoval všetko pre hokej, pretože alternatíva bolo vrátiť sa do špinavej továrne. V šatni videl doslova, čo hokej dokázal s telom Terryho Sawchuka. A videl tvár Bushera Jacksona, ako sa musel cítiť, keď on sa musel živiť tým, že predáva hokejky.
Vo filme Net Worth z roku 1995 si scenáristi vymysleli hráča, ktorý symbolizoval všetko. Chlapík mal zranené rameno a to všetko ho dohnalo bohužiaľ až k smrti.
Iste, Busher Jackson bol alkoholik, Howie Morenz podľahol hazardu a Terry Sawchuk fyzicky vyčerpaný a psychicky zlomený zomrel ako mladý. Neboli to svätí ľudia, mali svoje chyby, slabosti a závislosti a kluby NHL nenesú za to zodpovednosť.Ale boli to ľudské bytosti, ktoré klubom doniesli slávu a peniaze. Kluby ich však po kariére alebo dlhodobom zranení odpísali.
Welcome to first meeting of NHLPA
Vráťme sa do Detroitu. Red Wings skončili v sezóne 1955/56 druhí, pretože vo finále ich porazil Montreal Canadiens.
Jack Adams chcel výsledky a Ted Lindsay, jeho najväčšia hviezda a neuveriteľný líder nesúhlasil s podmienkami. Nepáčilo sa mu, čo sa deje s chlapcami okolo. Jack Adams to vyriešil tým, že mu zobral pozíciu kapitána a to Teda zabolelo. (To ešte nečakal, aký pád príde.)
Bývalý kapitán však nebol zlomený, preto začal zisťovať ako to je v iných tímoch.
Bill Gadsby (New York Rangers), Jimmy Thompson, Tod Sloan (Toronto), Dollard St. Laurent (Montreal) a Ted Lindsay (Detroit) založili v roku 1956 asociáciu. (Mimochodom, nikto tu nebol z Bostonu a Chicaga.) Jedno meno som tu neuviedol a to je Doug Harvey z Montrealu, ktorý bol hlavný organizátor asociácie. Wayne Gretzky ho charakterizuje ako najlepšieho obrancu v histórii Canadiens (získal aj James Norris trophy, trofej za najlepšieho obrancu.). Montreal to urobil časom tak, že ho vytrejdoval. Ale nebol jediný. Bol to Ted Lindsay, ktorý začal s „welcome to first meeting of NHLPA“!
Odseknite hadovu hlavu a telo zahynie!
Jack Adams, keď prišiel pred sezónou 1956/57 k hráčom, že celé leto nevedel spať, ešte netušil, že čo by o pár mesiacov dal za to, keby ho trápilo len toto. Dalo sa čakať, že vedenie Detroitu bude reagovať na Lindsayove „výstrelky“. A generálnym manažérom Detroitu bol spomínaný Jack Adams. (Rozhodoval o všetkom.)
„Odseknite hadovu hlavu a telo zahynie!“ boli slová Jacka Adamsa, keď pochopí, že musí zlomiť ducha myšlienky NHLPA.
Podľa filmu Net worth po tréningu dostal list, ktorý si prečítal, kde mu spadla hokejka a rukavice. Bol zlomený. Ted Lindsay a Glenn Hall boli vytrejdovaní do Chicaga Black Hawks. (Druhý menovaný sa vyjadril, že ho poslali na Sibír.) Jack Adams si vymýšľal nezmysly o Lindsayovej zmluve a šíril, že zarába snáď aj dvakrát viac ako Gordie Howe.
Lindsay obetoval kariéru, poslali ho do veľmi slabého klubu, ktorý sa na Detroit nechytal. Keď mal Lindsay 39 rokov, odohral ešte jednu sezónu za Red Wings a šiel do dôchodku.
Prvá asociácia NHLPA sa rozpadla, ale oficiálnou sa stala v roku 1967 a trofej za hráča a od roku 1971 NHL udeľuje novú trofej. Je to Ted Lindsay Award, t. j. trofej pre najužitočnejšieho hráča, o ktorom hlasujú hráči. (Vyhral ju aj Jaromír Jágr, Mario Lemieux a zrejme nikoho neprekvapí, že aj Wayne Gretzky.)
Ted Lindsay pomohol Chicagu, dokonca sa dostali aj do playoff a stal sa prvým mentorom Stanleyho Mikitu.
Príbeh o kanadskom Terrible Tedovi nie je romantický a vôbec nehovorí ako dobrý chlapec urobil niečo skvelé. On nebol dobrý chlapec. Na ľade sa bil, Stana Mikitu učil, že ak chce byť dobrý, musí ukázať gule a vraziť ako prvý. Ted Lindsay priniesol do NHL faul lakťom (elbowing) a hráči ho nenávideli. (Aj fanúšikovia iných tímov. Tí ešte viac.) Každopádne, riskoval a stratil miesto v Detroite.
Bojoval za hráčov, ktorí ho nenávideli, pretože nechcel, aby NHL písala príbehy aké sú o Morenzovi, Sawchukovi, Jacksonovi a pod. Jeho odkaz hovorí o nezlomnosti. Mimochodom, Terrible Ted a Gordie Howe boli veľmi tvrdí hokejisti. (Veď hetrik Gordieho Howea tiež nevznikol náhodou.) Ale NHLPA, toho sa funkcionári, generálni riaditelia a manažéri báli oveľa viac ako len rozbitej huby od Terrible Teda. A nakoniec sa mu to aj podarilo! (Hoci oveľa neskôr.)
„Lindsay byl znám jako „Terrible“ Ted, protože byl přesně tak tvrdým protivníkem, jak jste čekali. Vlastně se říká, že trest za faul loktem byl přidán do pravidel právě kvůli Lindsaymu. Pokud jste ale potřebovali jeho pomoc, kryl vám záda.
Když o někom prohlásíte, že proti němu hrajete nerad, ale strašně rád byste ho měl ve svém týmu, znamená to v hokejovém světě jeden z největších komplimentů. Ted Lindsay si tuhle pochvalu zaslouží možná víc než kdokoli jiný v hokejové historii.“ (Gretzky, 2017, s. 62)
odkazy:
https://www.nhlpa.com/what-we-do/nhlpa-our-player-advocacy-journey/
https://mrbiofile.com/2026/01/06/biofile-stan-mikita-interview/
https://www.martinus.sk/774297-99-hokejove-pribehy/kniha
https://www.nhl.com/news/ted-lindsay-remembered-among-best-in-nhl-history-on-100th-birthday
