Prišiel som doSteel arény. Najprv ma potešil Husky. Starý známy. Hlavne z čias, keďKošice hrali ešte v „skleníku“. Tam som si ho užil. Pamätám si ako sme hralis Dubnicou a Jaro Kmiť šiel sám na bránu. Spolužiak vykríkol „ťahajJaro!“ Husky povedal : „On bude ťahať ako my!“
Prvá tretina mapotešila málo. Hoci sme mali dobré šance. Ale akosi to nešlo. Chýbala námfinálna prihrávka. Bartoš ukazoval svoje kvality. Takisto aj Špilár. To je pánhokejista. Jedine mi chýbal Jirko Bicek. Dodnes nechápem, prečo sav reprezentačnom drese objavil až teraz. Veď takých by tam bolo treba.
Koniec prvejtretiny sa ozvalo a mnoho fanúšikov zaspalo. Teda skoro. Možno okremHuskyho. Druhú tretinu sme vôbec nehrali dobre. Jedine si pamätám, že MilanVarga hral dobre. Ide mi už dosť na nervy, keď niekto na neho stále hreší. Spravíjednu chybu a už je nejaké mužské prirodzenie. Ako poniektorí hokejoví„fanúšikovia“ hovoria. Ale inak včera proti Liptovskom Mikuláši Milan hralzodpovedne. Dostali sme gól. Dosť ma to položilo. Veď Liptovský Mikuláš nehralveľa. Vlastne nič.
V tretejtretine sa to rozbúrilo. Začiatok som nevidel, lebo som hľadal niečo veľmidôležité pre uspokojenie mojej biologickej potreby. No potom začali mexickévlny. Vo mne stúpol tlak. Ešte viac, keď rozhodca niekoho vylúčil. A neprávom.No potom prišli chvíle Jenčíka, Peťa Bartoša, či Kmiťa. Keď strieľali na bránuako diví. Vtedy sme už kričali Košice do toho. Stojí to zato. Verte mi. Terazsa mi chce od šťastia plakať. Zimomriavky mi behali od nôh, cez brucho porukách. To ma evokuje kričať.
Jenčík sa vybralna bránu a skóroval. To už som vrieskal gól. Kvôli tomuto je dobré chodiťna ten šport. Keď človek niečo chce a príde to. Vykríkne. Také situácie súnajkrajšie. Ešte neskôr pridal Hvila druhý gól. No rozhodca ho neuznal. Divácimu vrieskali nadávky ako na bežiacom páse. Poniektorí mali chuť rozopnúť sinohavice a žltou tekutinou napojiť rozhodcove ústa. Možno by ten góluznal.
Skončil sa hokejremízou. Nasledovali trestné strieľanie. Prvý premenil Lažo a každý kričalakoby chcel hlasivky vyhodiť na ľadovú plochu. Keď aj Peter Bartoš dal gól,hneď zahrialo srdiečko. Nehovorím o tom keď Imro Petrík chytil puk. Vtedysom kričal a bol šťastný. Hokej ma upokojil duševne. Ďakujem chlapcomzato, čo spravili.
